Posolstvo Benedikta XVI. k 99. svetovému dňu migrantov a utečencov: Migrácia ako púť viery a nádeje

Svätá stolica dnes dopoludnia zverejnila posolstvo Svätého Otca k 99. svetovému dňu migrantov a utečencov, ktorý sa bude sláviť 13. januára 2013. Jeho témou je „Migrácia: púť viery a nádeje“. Ako dnes počas predstavenia posolstva v Aule Jána Pavla II. v Tlačovom stredisku Svätej stolice uviedol kardinál Antonio Maria Vegliò, predseda Pápežskej rady pre pastoráciu migrantov a cestujúcich, pápežské posolstvo „ozrejmuje realitu ekonomickej a nútenej migrácie“.
Pápež Benedikt XVI. v ňom pripomína, ako to uviedol aj vo svojej encyklike Spe salvi, že Cirkvi leží na srdci integrálny ľudský rozvoj a teda sa zaujíma o milióny mužov a žien, ktorí z rôznych dôvodov zažívajú skúsenosť migrácie. Tá je „fenoménom, ktorý prekvapuje množstvom zapojených ľudí“, a ku ktorej dochádza kvôli sociálnym, ekonomickým, politickým, kultúrnym a náboženským problémom. Zároveň upozorňuje na základné neodňateľné práva migrantov, ktoré musia byť rešpektované všetkými a vo všetkých situáciách. Výber témy spojil Benedikt XVI. s Rokom viery, keďže práve vieru a nádej si nosia v srdciach mnohí migrujúci túžiaci po lepšom živote v snahe zabudnúť na zúfalstvo. „Viera a nádej často vypĺňajú batožinu tých, ktorí migrujú“, vedomí si toho, že pomocou nich možno čeliť prítomnosti.

„V rozsiahlej oblasti migrácie sa materská starostlivosť Cirkvi rozvíja v rôznych smeroch,“ uvádza sa ďalej v posolstve. Organizuje záchranné operácie na riešenie mnohých mimoriadnych udalostí prostredníctvom jednotlivcov, skupín, dobrovoľníckych združení a hnutí, atď. Svätý Otec rovnako poukazuje aj na pozitívne aspekty, dobrý potenciál a zdroje, ktorých nositeľmi sú práve migranti. V tomto smere by sa pri prijímaní a plnej integrácii migrantov, žiadateľov o azyl, či utečencov nemalo zabúdať ani na náboženský rozmer. Súčasťou toho je ekumenický dialóg a starostlivosť o nové spoločenstvá, vytváranie nových pastoračných štruktúr a uplatňovanie rôznych rítov, vedúce k plnej účasti na živote miestneho cirkevného spoločenstva.

„Ľudia, ktorí migrujú, so sebou prinášajú pocity dôvery a nádeje, ktoré povzbudzujú a utešujú hľadanie lepších životných príležitostí. Avšak oni sa nesnažia zlepšiť len ich ekonomické, sociálne alebo politické podmienky. Je pravda, že migračná cesta sa často začína strachom, predovšetkým ak prenasledovanie a násilie nútia k úteku, sprevádzanému traumou z opustenia rodiny a majetku, ktorý do istej miery zabezpečoval prežitie. Avšak utrpenie, veľká strata a častokrát pocit odcudzenia pred neistou budúcnosťou nezničia sen o znovu budovaní s nádejou a odvahou, o živote v cudzej krajine,“ tvrdí Benedikt XVI. Ďalej pripomína, že migrujúci v sebe neustále živia nádej na prijatie, solídnu pomoc od osôb, ktoré chápu ich tragédiu. Migranti a utečenci môžu častokrát vďaka ich odborným znalostiam, sociálno-kultúrnemu dedičstvu a často aj svedectvu viery prispieť k blahobytu krajín do ktorých prichádzajú. Pápež si je však vedomí aj toho, že každý štát má právo regulovať migračné toky a uskutočňovať politiku pre všeobecné potreby spoločného dobra. Jeho úlohou je ale vždy zabezpečiť to, aby bola rešpektovaná dôstojnosť každej ľudskej osoby. Podľa neho právo človeka na migráciu, ako sa to uvádza aj v koncilovej konštitúcii Gaudium et spes, patrí k základným ľudským právam. V súčasnom spoločensko-politickom kontexte je tu však aj právo neemigrovať, ako to raz povedal blahoslavený Ján Pavol II.: „primárne ľudské právo je žiť vo svojej vlasti“. „Dnes ale vidíme, že mnohé migrácie sú výsledkami ekonomickej neistoty, nedostatku základných tovarov, prírodných katastrof, vojen a sociálnych nepokojov.“ Púť inšpirovaná dôverou, vierou a nádejou sa tak často stáva kalváriou, kde sú viac obeťami muži a ženy, a nie tí, ktorí nesú zodpovednosť za ich migráciu. Benedikt XVI. sa v posolstve dotýka aj problému nelegálneho prisťahovalectva v súvislosti s obchodovaním s ľuďmi, vykorisťovaním, predovšetkým žien a detí. V týchto prípadoch sú podľa neho potrebné účinné protiopatrenia na odstránenie takejto trestnej činnosti, väčšia ochota zvážiť jednotlivé prípady, ktoré si vyžadujú humanitárnu ochranu, či politický azyl.
Posolstvo končí Svätý Otec pozitívnou výzvou „radujte sa, pretože Pán je blízko a spolu s ním môžete prekonať prekážky a
ťažkosti!“. – mf –