Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 30. nedeľu v Cezročnom období
Zamyslenie P. Milana
Bubáka na 30. nedeľu v Cezročnom období s názvom Oči ťa prezradia
Keď
sa dnes vyberiete k očnému lekárovi, určite vám vyšetrí nielen zrak, ale komplexné
zdravie. Súčasná očná technika to umožňuje. Hovorí sa, že vyšetrenie očí nám ukáže,
na aké choroby trpíme, napríklad môže odhaliť mozgový nádor, cievne ochorenia, cukrovku,
poruchu štítnej žľazy a pod. No je toto naozaj novota? Moja babka mi zvykla hovorievať,
že moje oči sú oknom do mojej duše. Keď sa mi pozrela do očí, vždy presne uhádla,
čo práve prežívam, ako sa cítim. Moje oči jej poskytli všetky informácie, ktoré o
mne a mojej momentálnej pohode či nepohode potrebovala vedieť.
Mnohí z nás
si túto skutočnosť neuvedomujeme. Pre nás sú oči prevzácnym kanálom, ktorým dostávame
informácie o svete okolo nás. Zabúdame ale na to, že naše oči informácie do nás nielen
prinášajú, ale ich i vynášajú. A to je nepríjemné. V tomto smere nám naše oči nie
vždy slúžia, ako by sme si želali. Často nás proti našej vôli zrádzajú. Iným ľuďom
hovoria o nás veci, ktoré nechceme. Skúsme sa nad tým trocha zamyslieť. Predstav
si ľudí, s ktorými si sa stretol dnes ráno. Akí boli podľa teba? Ako sa cítili? Čo
prežívali? Boli šťastní? Mali vo svojom vnútri pokoj a radosť? Niektorí áno, niektorí
nie. Ako si k týmto záverom prišiel? Povedali ti to títo ľudia o sebe sami, alebo
si to jednoducho na nich spozoroval?
Z očí ľudí je možno vyčítať enormné množstvo
vecí. Niekedy to, čo hovoria ich ústa a čo komunikujú ich oči spolu sedí a ty jasne
vieš, čo sa v nich deje. Je tam zhoda. Ústa čosi hovoria a oči to dosvedčujú. A ty
začneš týmto ľuďom dôverovať. A to ti otvorí cestu pre vzťah. Nebojíš sa ich. Nie
je tam niečo, čo ti nesedí. No sú chvíle, keď medzi tým, čo hovoria ľudia svojimi
ústami a čo komunikujú svojimi očami je priepasť. A ty sa cítiš nesvoj a tomu, čo
ti ten človek hovorí, neveríš. Ako dôsledok, ak je to tak často, sa pre vzťah s týmto
človekom neotvoríš. Predstav si napríklad slávny obraz Mony Lízy. Čo je na ňom
také zvláštne? Čo ťa upútava na Mone Líze najviac: jej úsmev alebo jej oči? Dôveruješ
tejto žene? Je tento obraz taký silný preto, lebo ústa Mony Lízy sú v zhode s očami,
alebo naopak v zhode nie sú? Ja osobne by som Mone Líze neveril. Podľa mňa medzi jej
očami a ústami nie je zhoda a vyzerá potmehúdsky, šibalsky a neúprimne.
Predstavme
si však niektorý z obrazov Matky Terezy. Ako pôsobí na vás táto? Dôverujete jej? Ja
áno. Jej oči i jej ústa sú v zhode, a preto jej toľko ľudí verilo. Alebo si spomeň
na známy obraz Kristovej tváre na turínskom plátne. Čo z neho ide? Čo Kristus komunikuje
svojimi očami. Je to nežnosť, láska, vzťah, otvorenosť. Je tam zhoda medzi jeho ústami
a očami? Je. Preto je obraz taký vyhľadávaný, a preto Kristus na ňom vzbudzuje dôveru.
Základnou vecou, na ktorej to všetko stojí je, že všetko, čo sa odohráva v
tvojej mysli, sa odráža v tvojich očiach. Ak tvoje myšlienky o sebe samom alebo o
svete okolo teba sú negatívne, tvoje oči to povedia. Tvoje ústa môžu splietať čo len
chcú, tvoje oči ťa prezradia. Ak sú tvoje myšlienky plné života alebo nežnosti, potom
sa to prejaví i na tvojich očiach. Ak sú čierne a zachmúrené, takými budú i tvoje
oči. Nie je to však zvláštne, že toto všetko vidíme na iných, no nevidíme to sami
na sebe? Keď sa necítime dobre a náš svet je rozbitý, myslíme si, že ľudí a svet okolo
seba môžeme jednoducho oklamať a dať im najavo, že všetko je v poriadku. Nesnažíš
sa snáď aj ty o niečo také? Nesnažíš sa ľudí tým, že niečo iné si myslíš a niečo iné
im dávaš najavo podviesť?
Je zaujímavé, že hoci oči sú naším oknom do sveta,
v skutočnosti ich majú pod tvrdou kontrolou naše myšlienky. Predstav si napríklad
niekoho, koho nemáš rád. Urob to teraz. Premýšľaj na chvíľu o tomto človeku i tom,
prečo ho nemáš rád. Čo ti urobil, že ho nemáš rád? Teraz sa sústreď na svoje pocity.
Čo cítiš? Obyčajne, keď sa v takomto prípade sústredíme na svoje pocity, začneme cítiť
buď hnev, alebo rozčúlenie alebo možno frustráciu. Všetky tie emócie, ktoré ma jednak
oberajú o energiu a jednak vedú k únave. Teraz si pomysli naopak na niekoho, koho
máš rád. Niekoho, kto je pre teba výnimočný. Cítiš ten úsmev, ktorý sa ti vynoril
na tvári? Cítiš v celom svojom bytí tú ľahkosť, ktorá do teba vstúpila? A cítiš popritom
i množstvo energie, ktorou sa tvoje telo nabíja, keď si na tohto človeka pomyslíš,
a ktorá ti poskytuje pocit čohosi veľmi krásneho? A stavím sa, že pri tom všetkom
budú žiariť tvoje oči. Z tvojich oči pôjde šťastie. Jedným slovom to, čo si myslíš
o sebe i o iných sa neustále objavuje v tvojich očiach. Všetko toto je viditeľné na
tvojich očiach a svet okolo teba to na tvojich očiach aj číta.
A teraz sa,
po tom, čo sme si vypočuli toto všetko, vyberme do evanjelia nasledujúcej nedele.
Ježiš uzdravuje slepca Bartimeja. Sedel vedľa cesty. Nebol teda súčasťou prúdu, ktorým
kráčali ľudia, kde sa odohrával život. Bol mimo neho. Bol odstavený. Prečo bol odstavený?
Lebo nevidel. Lebo mal poškodený alebo úplne nevyvinutý zrak. Ten však väčšina z nás
má? No je možné, že mnohí z nás, ak nie väčšina, sedíme predsa vedľa cesty, rovno
vedľa Bartimeja. Odsotili nás tam možno iní, ktorí nám už nedôverujú, lebo naše oči
a ústa nie sú v zhode. Alebo sme sa tam odstavili sami, lebo už nevládzeme ďalej predstierať.
Nech je to akokoľvek, cítime, že naše oči nás zradili, lebo dávali najavo príliš veľkú
tmu, ktorá sa nachádza v našom vnútri: tmu hnevu, frustrácie, dezorientovanosti, strachu,
únavy, zatrpknutosti, smútku..., no hlavne tmu hriechu.
Povedali by sme, že
máme chorý zrak, preto sedíme vedľa cesty. No to nie je pravda. Máme choré srdce,
chorú dušu. Zrak je len verným zrkadlom nášho srdca a našej duše. Nie zrkadlo potrebuje
opravu alebo uzdravenie, ale naše srdce a naša duša. A od toho tu je Ježiš. Ak si
v hneve, potrebuješ odpustiť. A k tomu ťa volá Ježiš. Ak si v strachu, treba si dôverovať,
no hlavne treba svoj život viacej odovzdávať do Božej prozreteľnosti. A aj k tomu
ťa volá Ježiš. Ak si dezorientovaný, potrebuješ sa správne nasmerovať. I toto – správny
smer – ukazuje Ježiš. Ak si unavený, potrebuješ si odpočinúť. I odpočinok poskytuje
Ježiš. Ak si zatrpknutý, tvoja duša má veľa rán, ktoré si nespracoval. I tu pomáha
Ježiš: uzdravuje hlavne cez svoje vlastné oslávené rany. Ak sa tohto všetkého dotkneš
a za pomoci Ježiša to vyriešiš, tvoj zrak zažiari znova a ty začneš nanovo vidieť.
A svet okolo teba ti začne nanovo dôverovať.