Synodálni otcovia schválili znenie záverečného posolstva

V piatok predpoludním pokračovala synoda biskupov o novej evanjelizácii 20. generálnou kongregáciou, počas ktorej synodálni otcovia schválili znenie „Posolstva Božiemu ľudu“, teda syntézu prác tejto synody.

Práve Boží ľud, ktorý je často označovaný ako zmätený a roztržitý, prirovnáva text k samaritánke pri studni v Jánovom evanjeliu – teda s prázdnou nádobou. Boží ľud je smädný a vládne v ňom túžba po Bohu, preto mu Cirkev musí ísť oproti a ukázať mu Pánovu prítomnosť. Cirkev vždy hovorí, že evanjelizovať môžeme vtedy, ak sme aj my sami evanjelizovaní. Preto posolstvo vyzýva Cirkev začať od seba samej, vyzýva ju k obráteniu, pretože osobné hriechy a slabosti Ježišových učeníkov uberajú na dôveryhodnosti jej poslania. Nie je priestor pre pesimizmus, pretože globalizácia, sekularizácia, migrácia, ateizmus, kríza politiky a štátu, napriek ťažkostiam a utrpeniam, ktoré prinášajú, sa musia stať príležitosťou k evanjelizácii. Nájsť nové spôsoby, prostredníctvom ktorých sa ľudia dokážu priblížiť k Ježišovi.
Preto posolstvo obracia pozornosť na rodinu, ako prirodzené miesto pre evanjelizáciu a žiada, aby bola podporovaná tak Cirkvou ako aj politikou a spoločnosťou. Nezabúda ani na utrpenie rozvedených a v znovu potvrdenej disciplíne pristupovania k sviatostiam týchto ľudí pripomína, že nie sú opustení Pánom a Cirkev prijíma všetkých.

Synodálny dokument potom obracia pozornosť na farnosti a pripomína dôležitosť zasväteného života, permanentnej formácie kňazov a rehoľníkov a pozýva laikov k ohlasovaniu evanjelia v spojení s Cirkvou. Ukazuje široké horizonty evanjelizácie, ktorej musí slúžiť dialóg v rozličných oblastiach: dialóg s kultúrou, ktorá hľadá nové spojenie medzi vierou a rozumom; so vzdelávaním kvôli integrálnej formácii osoby; so spoločenskými komunikačnými prostriedkami, ktoré sú miestom kde sa formuje svedomie a ponúkajú nové možnosti k preniknutiu do ľudského srdca, ale tiež dialóg s vedou, ktorá ak neuzatvára človeka do materializmu, stáva sa spojencom v humanizácii života.
Ďalej poukazuje na dôležitý dialóg s umením, ktoré je vyjadrením spirituality prostredníctvom krásy; s ekonómiou a svetom práce, práve kvôli tomu, aby sa to posledné nestalo niečím neznesiteľným, ale aby slúžilo k rozvoju človeka. V dialógu s politikou treba žiadať, aby sa stala nesebeckou a transparentnou pre všeobecné dobro, a to rešpektovaním dôstojnosti osoby, rodiny založenej na manželstve medzi mužom a ženou, rešpektovaním slobody náboženstva a vzdelávania odstraňovaním príčin nespravodlivosti a nerovnosti. Podstatným však podľa posolstva stále ostáva medzináboženský dialóg, ktorý prispieva k pokoju, odmieta fundamentalizmus a odsudzuje násilie proti veriacim.
Pre novú evanjelizáciu sú význačné dva výrazy života viery: kontemplácia, v ktorej ticho pomáha lepšie prijať Božie slovo a služba chudobným, v ktorých môžeme rozpoznať Kristovu tvár.

Záver Posolstva Božiemu ľudu je venovaný jednotlivým cirkvám po celom svete. Každej z nich adresuje slová povzbudenia k ohlasovaniu evanjelia. Cirkvi na východe želá, aby mohla praktizovať vieru v podmienkach pokoja a náboženskej slobody; od Cirkvi v Afrike žiada, aby rozvinula evanjelizáciu v stretnutí sa so starobylými, ale aj novými kultúrami. Kresťania v Severnej Amerike, ktorí žijú v prostredí vzdialenom od evanjelia, sa majú snažiť o konverziu a byť otvorení k prijatiu emigrantov a utečencov. Cirkev v Latinskej Amerike pozýva k životu neustálej služby, aby sa dokázala postaviť výzvam chudoby, násilia, ale aj nových podmienok spojených s náboženským pluralizmom. Cirkev v Ázii, aj keď predstavuje menšinu, často postavenú na okraj spoločnosti a prenasledovanú, posolstvo povzbudzuje a vyzýva k pevnosti vo viere a vyjadruje blízkosť kresťanom kontinentu, na ktorom sa vo Svätej zemi narodil, zomrel a vstal z mŕtvych Ježiš Kristus. Cirkev v Európe vyzýva, aby súčasné problémy neboli pre ňu ubíjajúcimi skutočnosťami, ale aby ich vnímala ako výzvu. Cirkev v Oceánii je pozvaná, aby všetko svoje úsilie venovala ohlasovaniu evanjelia.
Popoludňajšia, 21. generálna kongregácia je venovaná prezentácii Záverečného zoznamu odporúčaní pre Svätého Otca. V programe zajtrajšieho dňa je hlasovanie o prijatí alebo neprijatí jednotlivých odporúčaní. – js –