Švrtkový komentár: Múdrosti skryté v rozprávkach!

Štvrkový komentár s názvom Múdrosti skryté v rozprávkach pripravil Jozef Kozák, člen Klubu kresťanských ekonómov (CEBSI)

Základnou ekonomickou literatúrou dnešných dní by mohla byť aj rozprávka „ O troch grošoch“. Zanecháva totiž niekoľko jednoduchých, no zmysluplných pravidiel. Tento príbeh má nadčasový rozmer. Pripomeňme si v krátkosti jeho začiatok: Kopal raz jeden chudobný človek pri hradskej ceste priekopy. A neviem, ako sa stalo, ako nie, dosť na tom, že sám kráľ voľaraz šiel po tej ceste a opýtal sa chudobného človeka: „Povedz že mi ty, môj drahý, akú máš plácu na deň za túto ťažkú robotu?“ „Ha, najjasnejší kráľu, ja mám na deň tri groše.“ Zadivil sa kráľ nad tým a opýtal sa ho, ako môže z tých troch grošov vyžiť. „Jaj, vaša jasnosť, čoby len vyžiť, to by ešte bolo ľahko, ale ja z tých troch grošov prvý vraciam, druhý požičiavam a iba na tom treťom sám žijem.“
Hlavný hrdina ďalej tri groše vysvetľuje na životnom kolobehu a medzigeneračnej solidarite. Tie nechajme teraz bokom a pozrime sa na samotné groše. Sú tri. Jeden vracia, druhý požičia a z tretieho žije. Akú múdrosť tieto tri groše skrývajú?
Prvý groš nás učí o schopnosti splácať požičané.
Súčasné reklamy hlásajú, že požičať si je dnes jednoduché. Zrejme to bude tak, požičať si je jednoduché. Menej hovoria o tom, aké komplikované je niekedy požičané splácať a že požičať si zodpovedne je požičať si len vtedy, ak to skutočne potrebujem a požičať si len toľko, koľko budem vedieť splatiť. Ako je na tom náš hlavný hrdina? Nezadlžil sa tak, aby splácal jeden a pol, dva groše alebo dokonca dva a pol groša z troch, ktoré zarobí. Spláca práve jeden groš, jednu tretinu zo svojho príjmu a nie viac. Pravidlo prvého groša teda znie: splátka pôžičky by nemala prekročiť tretinu príjmu.
Druhý groš je o prioritách.
Druhý groš hovorí o zodpovednom pozeraní do budúcnosti, o sporení, o neprejedení všetkého už dnes. Kopáč to mohol aj takto riešiť: „jój pane, ja druhý groš, a vlastne aj ten tretí, vezmem a žijem, užívam si neriadene života, no a keď sa mi niečo zvýši, tak to, čo sa mi zvýši, požičiam.“ Koľko grošov by mu na konci zostalo vieme presne vyčísliť všetci. Kľúčovou charakteristikou druhého groša teda je práve to, že je hneď druhý v poradí a nie až tretí, posledný. Druhý groš myslí na budúcnosť!
Škoda, že rozprávka nehovorí viac o našom kopáčovi. Nevieme akou perinou sa prikrýval, na akom aute jazdil a kam chodil na dovolenku. Keďže tretí groš je silne previazaný na prvé dva groše a umožňuje, aby existovali, vieme si predstaviť aj chýbajúce opisné charakteristiky kopáča. Perina, auto a prípadne dovolenka boli u kopáča len také, aké si sám mohol dovoliť. Tretí groš hovorí o zodpovednej súčasnej spotrebe.
Tri groše sa vzťahujú na jednotlivcov ale aj vlády jednotlivých štátov. A tu je skrytá ešte posledná malá múdrosť z tohto príbehu. Kráľ analyzuje príčiny krízy na kráľovskom dvore pred múdrym kopáčom slovami: „Vidíš, môj drahý, ja mám doma dvanástich radcov, a čím väčšiu plácu im dávam, tým väčšmi sa mi ponosujú, že nemajú z čoho žiť a troviť.“ A následne kráľ prijíma riešenie. Nahrádza svojich míňajúcich úradníkov zodpovedným a múdrym kopáčom. Žeby recept aj na dnešnú krízu? Len pre zaujímavosť, rozprávka končí slovami: „Neprišli tí viacej kráľa o plácu unúvať.“

Jozef Kozák, člen CEBSI