Rozhovor s postulátorom kauzy svätorečenia Kateri Tekakwithy

Cirkev očakáva kanonizáciu siedmich nových svätých: 4 rehoľníkov a 3 laikov. Už v túto nedeľu 21. októbra 2012 bude na námestí pred Bazilikou sv. Petra Svätý Otec spolu so synodálnymi otcami predsedať eucharistickej slávnosti svätorečenia. K príbehu blahoslavenej Kateri Tekakwithy, ktorá zomrela ako 24 ročná (v roku 1680) a bude prvou svätorečenou Indiánkou, sa v rozhovore pre Vatikánske televízne centrum vyjadril páter Paolo Molinari SJ, postulátor kauzy svätorečenia:

„Ide o prvý prípad mladej ženy Indiánky, ktorá žila v dedine domorodcov. Donútená utiecť zo svojej dediny pre katolícku vieru a nesúhlas s dohodnutým sobášom sa uchýlila do kmeňa domorodcov v Kanade a tu zasvätila celý svoj život Ježišovi. Po stáročia bola známa ako „Ľalia Irokézov“. Ján Pavol II. ju vybral ako vzor pre Svetové dni mládeže 2002 v Toronte. Takže skutočnosť, že ju Cirkev vyhlasuje za svätú, predstavuje pre Indiánov Severnej Ameriky a Kanady – ktorí po stáročia trpeli pod kolonizáciou a v dôsledku zhabania všetkých ich území a lesov – uznanie týchto kmeňov a ich bohatstva. To bolo veľmi cenené už v čase procesu blahorečenia požadovaného Jánom Pavlom II. Spomínam si, že vtedy niekoľkí kmeňoví náčelníci, s ktorými som mohol byť v kontakte, boli hrdí na to, že Cirkev takto vysoko vyzdvihla jedného z ich členov, ako aj bohatstvo ich tradícií a ich kultúry.“

Je Kateri Tekakwitha aktuálnou postavou pre dnešný civilizovaný svet? Odpovedá postulátor kauzy P. Paolo Molinari:
„Áno, veľmi. Ján Pavol II. počas SDM v Toronte predstavil Kateri Tekakwithu ako model pre všetkých mladých ľudí na celom svete. Bola to mladá žena, ktorá evidentne pod vplyvom Božej milosti odmietla prijať ponuku na vydaj, a to na základe kresťanského presvedčenia a horiacej túžby žiť nielen ako kresťanka, ale darovať svoj život úplne Pánovi. Keď myslíme na to, že dnešní mladí ľudia sú vystavení kultúre, ktorá nie je v skutočnosti ponorená v kresťanstve a odmieta myšlienku čistoty a autentický život oddanosti Kristovi, sa Kateri Tekakwitha stáva príkladom. Je vzorom odvahy, lebo ona bola pre svoje presvedčenie prenasledovaná. Kanonizáciou Indiánky Severnej Ameriky bude vrhnuté svetlo nielen na jej osobu, ale na všetko, čo s ňou súvisí: kultúru, tradície, spôsob života.“

Jezuitský páter Paolo Molinari odpovedá ďalej na otázku, v čom je jej životný príbeh emblematickým:
„Po krste, ktorý prijala po prípravných stretnutiach s niektorými jezuitskými misionármi, ktorí boli medzi prvými misionármi v Severnej Amerike, bola Kateri veľmi oslovená láskavosťou týchto ľudí, spôsobom života, ktorý oni žili, ich záujmom o potreby ľudí v núdzi. Potom stále viac a viac cítila túžbu napomôcť rastu toho semienka, ktoré do nej zasiala jej mama kresťanka, keď jej ako dieťaťu hovorila o Ježišovi a jeho živote. Potom prijala Eucharistiu. Mala skutočnú oddanosť Kristovi ukrižovanému. To je možno jedna z charakteristík jej spirituality: Ježiš v Eucharistii, Ježiš ukrižovaný.“ –jk-