Benedikt XVI. v dokumente Zvony Európy o novej jari kresťanstva
Včera večer si mohli synodálni otcovia pozrieť film s názvom Zvony Európy,
ktorý pripravilo Vatikánske televízne centrum v spolupráci s ďalšími inštitúciami.
Film ponúka pohľad na vieru v Európe, vzťahy medzi kresťanstvom, európskou kultúrou
a budúcnosťou kontinentu, a to aj prostredníctvom viacerých rozhovorov s hlavnými
náboženskými kresťanskými predstaviteľmi: pápežom Benediktom XVI., ekumenickým patriarchom
Bartolomejom I., moskovským patriarchom Kirillom, canterburským arcibiskupom Rowanom
Williamsom a s ďalšími osobnosťami z politickej a kultúrnej oblasti. Osobitný charakter
dáva dokumentu aj zvuk zvonov z rôznych častí kontinentu a hudba známeho estónskeho
skladateľa Arva Pärta.
Svätý Otec predstavuje v rozhovore svoj antropologický
pohľad na „človeka, v ktorom prebýva Božia láska“. Znovuobjavenie
ľudskej tváre, hodnôt evanjelia, hlbokých koreňov Európy sú podľa neho dôvodom veľkej
nádeje nielen pre európsky kontinent. Pri tomto pohľade vychádza z presvedčenia, že
„túžba po Bohu, hľadanie Boha je hlboko zapísané v každej ľudskej duši a
nemôže sa vytratiť“: Samozrejme, na určitú dobu môžeme zabudnúť
na Boha, odsunúť ho stranou, zaujímať sa o iné veci, ale Boh nikdy nezmizne.
Je jednoducho pravdivé, čo hovorí sv. Augustín, že my ľudia sme nespokojní
dovtedy, kým neobjavíme Boha. Tento nepokoj existuje aj dnes.“
Veľkú
nádej podľa neho predstavuje skutočnosť, že Evanjelium Ježiša Krista, viera v Krista,
je pravdivá a „pravda nikdy nezostarne“. Ako hovorí „ideológie majú spočítaný
čas. Zdajú sa silné, neodolateľné, ale po určitom období sa opotrebujú, nemajú viac
silu, pretože im chýba hlboká pravda. Naopak, Evanjelium je pravda, a preto
sa nikdy neopotrebuje“. Je preto presvedčený, že je tu „nová jar kresťanstva“.
S problémom nepokoja podľa neho musí aj naďalej bojovať predovšetkým mladá generácia,
ktorá však môže nanovo objaviť krásu kresťanstva.
Benedikt XVI. už niekoľkokrát
vyjadril myšlienku, že Európa mala a doteraz má kultúrny vplyv na celé ľudstvo. K
tejto téme sa vracia aj v spomínanom dokumente, keď uvádza: „Je evidentné, že Európa
má aj dnes vo svete veľkú váhu, ako ekonomickú, tak aj kultúrnu a intelektuálnu. A
v súvislosti s touto váhou, má aj veľkú zodpovednosť. Európa však musí ešte
objaviť svoju plnú identitu, aby mohla hovoriť a konať v súlade s touto svojou
zodpovednosťou.“ Problém v tomto smere podľa neho nepredstavujú národnostné
rozdiely, keďže práve ich rozličnosť „dáva zrod veľkej symfónii kultúr“, a
teda sú v základe „spoločnou kultúrou“. Problém spočíva v tom, že Európa má
dnes akoby dve duše: abstraktnú, prehistorickú, ktorá by chcela dominovať všetkým
kultúram, chce sa vymaniť z tradícií a samotnej histórie a tú, ktorú „možno nazvať
kresťanskou, ktorá je otvorená všetkému, čo je rozumné“. Dopomôcť k ich jednote,
k návratu ku kresťanským koreňom Európy, vybudovanej na veľkých hodnotách a vízii
kresťanskej viery by mohol ekumenický dialóg medzi katolíckou, pravoslávnou a protestantskou
cirkvou, v ktorom „by duše mohli nájsť spoločné smerovanie“, uvádza v dokumente
Benedikt XVI. – mf –