Stretnutie Benedikta XVI. s koncilovými otcami

Ešte 69 koncilových otcov, ktorí sa pred 50 rokmi zúčastnili na Druhom vatikánskom koncile, žije medzi nami. Niektorých z nich pápež Benedikt XVI. dnes osobitne pozdravil. Na poludňajšej audiencii v Klementínskej sále prijal spolu s nimi aj predsedov biskupských konferencií z celého sveta spolu s ekumenickým patriarchom Konštantínopolu Bartolomejom I. a prímasom Anglikánskeho spoločenstva Rowanom Williamsom. Svätý Otec zameral svoj príhovor na nemeniteľnú aktuálnosť kresťanského posolstva, ktoré – ako povedal – „sa nemôže znížiť“ na to, „čo sa páči verejnej mienke“.

Nie nadčasové slová evanjelia sú tým, čo sa musí prispôsobiť intelektuálnej móde poslucháčov. Naopak: je to súčasnosť, ktorú človek žije a ktorá musí byť neustále privádzaná späť k večnosti Boha, ako vyjadrujú slová Ježiša. Dnes obklopený staršími tvárami tých, ktorí spolu s ním zdieľali „milostivý čas“ Druhého vatikánskeho koncilu, pápež Benedikt XVI. pridal novú časť do širších úvah o koncile, ktorá je už dlhšie v centre jeho uvažovania. Zameral svoj prejav na význam slova «aggiornamento» – aktualizácia. Pre niektorých, ako povedal, bol tento výraz „nie celkom šťastný“:

„Som presvedčený, že idea, ktorú blahoslavený Ján XXIII. zhrnul do tohto slova, bola a je stále jasná. Kresťanstvo by nemalo byť považované za «niečo z
minulosti», ani by nemalo byť vnímané pohľadom neustále sa obracajúcim späť, pretože Ježiš Kristus je včera, dnes i naveky.“

„Večný Boh, ktorý vstúpil do času a je v každej dobe prítomný“, robí kresťanstvo „stále novým“:

„Nemáme ho vnímať ako vyrastený strom z horčičného semienka z evanjelia, ktorý vyrástol, dal svoje ovocie, jedného pekného dňa zostarne a dostane sa k západu so svojou životnou energiou. Kresťanstvo je strom, ktorý je, takpovediac, vždy v rozpuku, vždy mladý.”

Cez túto optiku „zdnešnenie“ či aktualizácia neznamená rozchod s tradíciou, ale chce byť vyjadrením pokračujúcej vitality:

„Neznamená redukovanie viery, jej zníženie na úroveň módy čias, na mieru, ktorá by sa nám páčila, ktorá by sa pozdávala verejnosti, ale je to naopak: rovnako ako konciloví otcovia, musíme priviesť ono «dnes», ktoré prežívame v rámci tejto kresťanskej udalosti, musíme priblížiť to «dnes» našej doby k Božiemu «dnes».”

A tí, ktorí dokážu v každej epoche prinášať Boha do aktuálneho okamihu histórie a históriu do Božej večnosti, sú svätí, povedal Svätý Otec a uzavrel s povzbudením adresovaným všetkým miestnym cirkvám, aby sa vrátili k „živému prameňu evanjelia“ využijúc toto mimoriadne, práve prežívané obdobie:
„Rok viery, ktorý sme včera začali, ponúka najlepšiu možnosť na pripomínanie si koncilu, na to, aby sme sa zamerali na podstatu jeho posolstva, ktoré nie je ničím iným, než posolstvom viery v Krista, jediného Spasiteľa sveta, ohlasovaného človeku našej doby. Aj dnes je tým najdôležitejším a podstatným nechať preniknúť lúč Božej lásky do srdca a života každého muža a každej ženy a priviesť mužov a ženy zo všetkých kútov sveta a všetkých vekových kategórií k Bohu.“ –jk-