Benedikt XVI. pre mimoriadne vydanie L‘Osservatore romano

Pri príležitosti 50. výročia otvorenia Druhého vatikánskeho koncilu bolo vydané osobitné číslo denníka L‘Osservatore Romano. Dnešné vydanie ponúka články a fotografie zachytávajúce málo známe udalosti z koncilu.
Konciloví otcovia „nemohli a nechceli vytvoriť novú, odlišnú vieru, alebo novú Cirkev. Chceli obidve pochopiť hlbším spôsobom a takto ich «obnoviť». Preto hermeneutika rozkolu je absurditou a v rozpore s duchom a vôľou“ tých, ktorí sa na koncile zúčastnili. Toto sú slová Benedikta XVI. v článku, ktorý je úvodníkom dnešného osobitného vydania. Svätý Otec v ňom približuje svoje skúsenosti mladého teológa na koncile. „Bolo veľmi pôsobivé vidieť biskupov z celého sveta, zo všetkých národov a rás vstupovať do Baziliky sv. Petra. Obraz Cirkvi Ježiša Krista, objímajúcej celý svet, v ktorej sa všetky národy zeme zjednocujú v jeho pokoji. Bola to chvíľa veľkého očakávania, kde sa museli udiať mimoriadne veci“.„Kresťanstvo, ktoré sformovalo západný svet – píše Svätý Otec – sa zdalo, že čoraz viac stráca svoju účinnosť... Vyzeralo, akoby sa unavilo a zdalo sa, že budúcnosť bude určovaná inými duchovnými silami. Vnímanie straty a úlohy, ktoré z toho vyplývali, bolo zhrnuté v slove „aggiornamento – zdnešnenie“. V článku ďalej Benedikt XVI. spomína na jednotlivé biskupské konferencie, ktoré prišli na koncil s úplne odlišnými predstavami. „Stredoeurópski biskupi – Belgičania, Francúzi a Nemci – prišli s «jasnou» predstavou“. To však čo spájalo všetkých boli témy ako ekleziológia, prehodnotenie tajomstva biskupskej vysviacky v súvislosti s pápežským primátom; tematický okruh Zjavenie – Písmo – Tradícia – Magistérium, ale aj liturgická obnova. (...) Medzi Francúzmi sa stále viac dostávala do popredia téma vzťahu medzi Cirkvou a moderným svetom, teda práca na tzv. «Schéme XIII.», z ktorej neskôr vzišla Pastorálna konštitúcia o Cirkvi v súčasnom svete. (...) Avšak zaoberanie sa veľkými témami vtedajšej doby neprišlo v Pastorálnej konštitúcii, ale načakávane v dvoch menších dokumentoch, ktorých dôležitosť sa objavila až po koncile“. Deklarácia o náboženskej slobode – na ktorej sa podieľali najmä americkí biskupi – a Deklarácia Nostra aetate, zaoberajúca sa vzťahmi medzi Cirkvou a nekresťanskými náboženstvami. Svätý Otec uzatvára svoje rozprávanie poukázaním na to, že ak na začiatku koncilu mali prevahu stredoeurópski biskupi s ich teológmi, v priebehu koncilu sa práca a zodpovednosť stále viac rozširovala na všetkých. „Biskupi si uvedomovali, že sú v škole Ducha Svätého a v škole vzájomnej spolupráce. Práve kvôli tomu uznávali, že sú služobníkmi Božieho slova, ktoré žijú a uskutočňujú vo viere“. – js –