Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 27. nedeľu v Cezročnom období

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 27. nedeľu v Cezročnom období s názvom Nerozlučnosť manželstva
Dopravní policajti hovoria, že najsrdcervúcejším zážitkom pri autohaváriách je pohľad na krvácajúce, žalostne vzlykajúce alebo dokonca mŕtve dieťa. Rovnako srdcervúci je pohľad na krvácajúce manželstvá, najväčšiu nádej spoločnosti. Lebo ako pápež Ján Pavol II. hovorí: „Budúcnosť človeka na zemi je napojená na rodinu.“
Ježiš preto zakázal rozvod. „Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje,“ hovorí v nedeľnom evanjeliu. Preto Cirkev verná týmto jeho slovám učí, že na zemi niet moci, ktorá by mohla platne schváliť kresťanský rozvod a nový sobáš.
No aj napriek tomuto Božiemu zákonu sa manželstvá, a to aj kresťanské, predsa rozpadávajú. A katolíci sa pýtajú: „Čo mám robiť, keď moje manželstvo je už neúnosné a situácia neznesiteľná? Nachádzajú sa rozvedení v hriechu? Môžu rozvedení a znovuzosobášení ísť na prijímanie? Čo to je anulácia manželstva?“ Na všetky tieto otázky si teraz odpovieme.
Pozrime sa teraz na manželov, ktorých manželstvo sa rozpadáva, a ktorí chcú postupovať, ako im radí Cirkev. Čo by mali urobiť? Manželka sa napríklad dozvie, že manžel ju podvádza. Že má sexuálne aféry s inými ženami. Keďže chce postupovať podľa zákonov cirkvi, ide za kňazom. Tam sa dozvie, že okrem prípadu, že by ona sama bola príčinou manželovej nevery, má právo v takomto prípade požiadať o tzv. separáciu. Lenže zároveň sa ale dozvie aj to, že kresťanská láska a dobro jej rodiny ju nútia, aby odpustila svojmu manželovi, a aby sa spoločne snažili, hoci aj za podpory tretej osoby (napríklad manželského poradcu) z krízy dostať. Ak však ona trvá na separácii, má na to právo, no mala by o schválenie svojho počinu žiadať cirkev.
Je separácia dočasnou alebo trvalou vecou? To závisí od toho, či sa vinná stránka zmení a či jej nevinná stránka odpustí, ako to žiada Kristus. Istý muž bol skutočne notorickým alkoholikom. Po rokoch trpezlivosti a znášania tohto jeho stavu sa jeho manželka nakoniec rozhodla, že sa od neho separuje pre dobro detí. Toto spôsobilo v manželovi doslova šok. A tento šok ho priviedol k rozhodnutiu, že so svojím alkoholizmom čosi musí urobiť. A aj urobil. Liečil sa a úspešne sa z toho dostal. Ich manželstvo bolo zachránené.
Niekedy je však ohrozený doslova život alebo „koža“ detí či manželského partnera. Napríklad manžel sa správa voči manželke alebo deťom násilne, zneužíva a bije ich alebo iným spôsobom im vážne ohrozuje život či duševnú a duchovnú pohodu. Ak toto nebezpečenstvo nie je možné rozriešiť inak, cirkev odsúhlasí trvalú separáciu O tejto možnosti hovorí Kódex kanonického práva v Kán. 1153 § 1: „Ak niektorý z manželov vytvára veľké nebezpečenstvo pre dušu alebo pre telo druhej manželskej stránky alebo detí, alebo ináč veľmi sťaží spoločný život, poskytuje druhej stránke zákonný dôvod na odstúpenie na základe dekrétu miestneho ordinára, a ak hrozí nebezpečenstvo z oneskorenia, aj na základe vlastného uváženia.“
Ak si toto všetko bude vyžadovať civilný rozvod, aby sa tak aj pred zákonom mohli vyriešiť isté dôležité veci (napr. ochrana osoby, vlastníctvo, byt...), cirkev ho dovoľuje. Nakoľko civilný rozvod manželstvo uzavreté pred Bohom a Cirkvou neruší, nie je prehreškom proti Božiemu zákonu; no zároveň však ani nedovoľuje takto rozvedeným katolíkom, aby sa znova zosobášili. Teda stránka, ktorá nasleduje prax cirkvi môže byť separovaná ba dokonca rozvedená bez toho, že by spáchala hriech alebo žila v hriechu. Takto má potom právo prijímať eucharistiu a žiť veriaci katolícky život. K tomu sa však vyžaduje, hlavne v
spoločenstvách, kde sa ľudia navzájom poznajú, písomné povolenie od miestneho biskupa. Tým sa predíde verejnému pohoršeniu, alebo otázkam typu: „Veď ona chodí na prijímanie, hoci je rozvedená. Potom rozvod nie je až takou vážnou vecou!“ Povolenie k prijímaniu dá ľuďom na vedomie fakt, že rozvod je vážna vec, ale že vina či nevina alebo zodpovednosť za rozvod sa posudzujú jednotlivo. A že aj Cirkev má do toho čo povedať.
Lenže rozvedení katolíci sa niekedy chcú znova zosobášiť alebo sa aj zosobášia mimo cirkvi, napríklad po občiansky. Je pre nich nejaká nádej alebo riešenie? Pápež Ján Pavol II. sa k nim prihovoril v jednej svojej reči takto: „Boh neprestane milovať tých, čo sú rozvedení, dokonca ani tých nie, ktorí uzavreli nový, neregulárny zväzok. Aj naďalej bude sprevádzať týchto ľudí s nezmeniteľnou vernosťou svojej lásky, neustále ich však upozorňujúc na posvätnosť prekročeného pravidla, no zároveň v tom istom čase ich pozývajúc, aby nestratili nádej.“ Pápež ďalej pokračuje poukazom na to, že Cirkev napodobňuje Boha, keď sa o nich stará, aj keď „trvá na praktike, ktorá sa nachádza v Písme, že týmto ľuďom neumožňuje prijať Eucharistiu“. Dodáva však, že aj napriek tomu by sa mali zúčastňovať na omši, počúvať Božie slovo, vychovávať svoje deti vo viere, modliť sa a konať skutky dobročinnej lásky a činiť pokánie, „aby tak v sebe kultivovali Božiu milosť a pripravovali sa na to, aby ju mohli prijať, keď raz príde“. Teda rozvedení katolíci sa majú snažiť robiť, čo nateraz môžu a čo je v ich silách, s tým, že snáď za pomoci Boha jedného dňa dostanú silu urobiť, čo je treba, aby sa dostali naspäť do plnosti jeho milosti a lásky. Skrátka, nechať to na Boha. Robiť na kultivovaní svojej viery, čo sa momentálne robiť dá a ostatné vložiť do čnosti nádeje.
Je možné však urobiť ešte jednu veľmi dôležitú vec: uchádzať sa o
anuláciu manželstva. Táto možnosť je určená pre tých, ktorí buď uvažujú o novom manželstve, alebo v novom manželstve už žijú. Anulácia im dá možnosť uzavrieť svoje nové manželstvo v kostole. Prosím však, aby ste správne chápali: Anulácia nie je rozvod! Je to prehlásenie, že prvé manželstvo bolo neplatné, čiže že nikdy nejestvovalo.
Aby sme boli schopní toto pochopiť, musíme sa pozrieť na podmienky, ktoré sú nutné k tomu, aby manželstvo uzavreté v kostole bolo platné a nerozlučiteľné. Obaja snúbenci musia byť kresťanmi, musia mať úmysel zotrvať spolu počas celého svojho života, byť otvorení k možnosti mať deti, musia vlastniť duševnú vyváženosť, citovú zrelosť a schopnosť urobiť záväzok. Ďalej manželský obrad musí byť vykonaný podľa predpisov cirkvi. Ak uzatvoria takéto sviatostné manželstvo a spečatia ho sexuálnym aktom, niet na svete moci, ktorá by ho mohla zrušiť.
Ak však manželstvo náhodou zlyhá a manželia sa rozhodnú podať žiadosť o anuláciu, cirkevný súd skúma podrobne oboch partnerov, aby sa zistilo, či náhodou niektoré z hore menovaných podmienok nevyhnutných pre nerozlučné manželstvo neboli neprítomné od samotného začiatku. Pri takomto zisťovaní sa môžu dozvedieť, že jeden z manželov napríklad nikdy nemal úmysel mať deti, alebo bol neschopný pre nejaké psychické problémy urobiť trvalý záväzok, alebo takýto záväzok už vopred uvážene vo svojom vnútri vylúčil.
Keď sa potom žiada o anuláciu, tieto skutočnosti sa obyčajne odhalia, a Cirkev môže takéto manželstvo anulovať, t.j. vyhlásiť, že toto manželstvo nebolo nikdy manželstvom.
Cirkev si želá, aby sme sa na tých, ktorým manželstvo zlyhalo, pozerali s milosrdenstvom a so snahou aspoň trocha ich pochopiť. Lenže zároveň si želá, aby sa takýmto zlyhaniam radšej v manželstvách predišlo. Najlepšia je prevencia. Preto sa Cirkev snaží učiť tých, ktorí sa na manželstvo pripravujú k veľkodušnosti, láske, odpúšťaniu a mnohým iným vlastnostiam, ktoré by si mal osvojovať vlastne každý jeden nasledovník Krista. Cesta rastu je cesta obetovania, zriekania sa seba a sebadarovania. Ak s takýmito vlastnosťami budeme vstupovať do manželstva, nebudeme potom neskôr musieť, ako farizeji v evanjeliu uvažovať o tom, či je možné manželstvo rozviesť.