Benedikt XVI.: Kde prebýva Kristus, jeho bratia a sestry nie sú viac cudzincami

Homília Benedikta XVI. počas svätej omše na námestí Panny Márie Loretskej, na ktorej sa zúčastnilo okolo 10-tisíc veriacich.

Otcovia kardináli, ctihodní bratia v biskupskej službe, drahí bratia a sestry!
Blahoslavený Ján XXIII. prišiel do tejto svätyne na púť 4. októbra 1962, aby zveril Panne Márii Druhý vatikánsky koncil, ktorý mal začať o týždeň neskôr. Pri tejto príležitosti, keďže prechovával k Márii hlbokú úctu, obrátil sa na ňu slovami: „Dnes, ešte raz a v mene všetkých biskupov obraciam sa na Vás, najsladšia Matka, ktorú pozdravujeme ako Auxilium Episcoporum, a žiadam pre Nás, biskupa Ríma a pre všetkých biskupov celého sveta dar milosti, aby sme vstúpili do koncilovej auly Baziliky sv. Petra tak, ako vstúpili do Večeradla apoštoli a prví Ježišovi učeníci. Ako jedno srdce, s jediným tepom lásky ku Kristovi a k dušiam, s jedinou túžbou žiť a obetovať sa pre spásu jednotlivcov a národov. Preto, pre Váš materinsky príhovor v budúcich rokoch a storočiach môžeme povedať, že Božia milosť predchádzala, sprevádzala a korunovala 21. ekumenický koncil, vložiac do všetkých detí Svätej Cirkvi nové nadšenie, nový impulz štedrosti a pevný úmysel.“ (AAS 54 [1962], 727).

S odstupom 50-tich rokov, po tom, čo som bol povolaný Božou prozreteľnosťou nastúpiť na Petrov stolec po tomto nezabudnuteľnom pápežovi, aj ja sem prichádzam ako pútnik, aby som zveril Božej matke dve dôležité cirkevné udalosti: Rok viery, ktorý sa začne o týždeň 11. októbra na 50. výročie otvorenia Druhého vatikánskeho koncilu a Riadnu generálnu synodu biskupov, ktorú som zvolal na mesiac október na tému: Nová evanjelizácia na odovzdávanie kresťanskej viery.

Drahí priatelia, všetkých vás zo srdca pozdravujem. Pozdravujem aj ďalších tu prítomných biskupov, kňazov, pátrov kapucínov, ktorým je zverená pastoračná starostlivosť vo svätyni a rehoľné sestry. Osobitne pozdravujem starostu Dr. Paola Niccolettiho, ktorému zároveň ďakujem za srdečné slová, predstaviteľov vlády, občianske a vojenské autority. Zvlášť ďakujem všetkým tým, ktorí veľkodušne ponúkli spoluprácu pri realizácii tejto mojej púte.

Ako som pripomenul v Apoštolskom liste, počas Roka viery „by som chcel svojich spolubratov, biskupov z celého sveta pozvať, aby sa v tomto čase duchovnej milosti, ktorý nám Pán dáva, spojili s Petrovým nástupcom a spoločne si pripomenuli drahocenný dar viery“ (Porta fidei, 8). Práve v Lorete máme príležitosť vstúpiť do Máriinej školy, tej, ktorá bola vyhlásená za „blahoslavenú“, pretože „uverila“ (Lk 1,45). Toto sanktuárium postavené okolo jej pozemského domu pripomína chvíľu, kedy anjel Pána prišiel k Márii s veľkou správou o vtelení a jej odpoveď na ňu. Toto jednoduché obydlie je konkrétnym a hmatateľným svedectvom najväčšej udalosti našich dejín – vtelenia. Slovo sa stalo telom a Mária, služobnica Pána, je privilegovaným prostriedkom, skrze ktorý prišiel Boh prebývať medzi nás (porov. Jn 1,14). Panna Mária ponúkla svoje telo, ponúkla celé svoje bytie k dispozícii Božej vôli, stanúc sa tak „miestom“ jeho prítomnosti, „miestom“ v ktorom prebýva Boží Syn. Tu môžeme uviesť slová žalmu, ktorými Ježiš, podľa listu Hebrejom, začal svoj pozemský život hovoriac Otcovi: „Nechcel si obetu ani dar, ale dal si mi telo... Vtedy som povedal: Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu, Bože“ (10,5.7). Mária hovorí anjelovi, ktorý zjavuje Boží plán s ňou, podobné slová: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1,38). Máriina vôľa je totožná so Synovou vôľou v jedinom pláne Božej lásky. V nej sa spája nebo so zemou, Boh stvoriteľ so svojim stvorením. Boh sa stáva človekom, Mária sa stáva „živým príbytkom“ Pána, chrámom, kde prebýva Najvyšší. Blahoslavený Ján XXIII. pred 50 rokmi, tu v Lorete, pozýval kontemplovať toto tajomstvo, „uvažovať nad týmto spojením neba so zemou, ktoré je dôvodom vtelenia a vykúpenia“ a opakoval, že cieľom koncilu je stále viac rozširovať dobrodenie pochádzajúce z Kristovho vtelenia a vykúpenia do všetkých foriem spoločenského života (porov. AAS 54 [1962], 724). Je to pozvanie, ktoré dnes nanovo zaznieva osobitným spôsobom. V súčasnej kríze, ktorá sa netýka len ekonomiky, ale rozličných sektorov spoločnosti, nám vtelenie Božieho Syna hovorí o tom, ako je človek dôležitý pre Boha a Boh pre človeka. Človek bez Boha skončí tak, že jeho egoizmus zvíťazí nad solidárnosťou a láskou, materiálne veci nad hodnotami a „mať“ nad „byť“. Aby sa človek nanovo stal človekom je nevyhnutné vrátiť sa k Bohu. S Bohom sa ani v ťažkých krízových momentoch nádej nestratí: Vtelenie nám hovorí, že nikdy nie sme sami, Boh vstúpil do nášho človečenstva a sprevádza nás.

Avšak prebývanie Božieho Syna v „živom príbytku“, v chráme, ktorým je Mária, nás privádza k ďalším úvahám: k uvedomeniu si, že tam, kde prebýva Boh, sme všetci „doma; kde prebýva Kristus, jeho bratia a sestry nie sú viac cudzincami.
Mária, ktorá je Kristovou aj našou matkou, nám otvára dvere svojho domu, vedie nás, aby sme vstúpili do vôle jej Syna. Viera nám dáva príbytok na tomto svete, spája nás do jednej rodiny a robí z nás bratov a sestry. Kontemplujúc Máriu sa musíme pýtať, či sa aj my chceme otvoriť Pánovi, či mu chceme ponúknuť svoj život, aby sa pre neho stal príbytkom, alebo aj to, či máme strach, že Pánova prítomnosť môže byť obmedzením našej slobody. Tiež sa musíme pýtať, či si chceme rezervovať časť nášho života iba pre nás. Avšak práve Boh oslobodzuje našu slobodu, oslobodzuje ju z uzavretia v nej samej, od smädu po moci, po vlastnení, po ovládaní druhých a uschopňuje ju, aby sa otvorila dimenzii, ktorá umožní jej plnú realizáciu: darovanie seba, v láske, ktorá slúži a delí sa.

Viera nám dáva žiť, prebývať, ale i kráčať po ceste života. Svätý dom v Lorete v tejto súvislosti v sebe nesie dôležité posolstvo. Ako vieme, bol umiestnený pri ceste. Tento fakt sa nám môže zdať zvláštnym, pretože dom a cesta akoby sa navzájom vylučovali. V skutočnosti, práve v tomto osobitom prvku, je uchovávané jedinečné posolstvo tohto domu. Nie je súkromným domom, nepatrí jednej osobe alebo jednej rodine, ale je otvoreným príbytkom pre všetkých, stojacim, takpovediac, pri ceste každého z nás.
Tu, v Lorete, nachádzame dom, v ktorom môžeme zostať, bývať a zároveň kráčať. Pripomína nám, že sme všetci pútnikmi, že máme byť na ceste k inému príbytku, k definitívnemu domovu, k večnému Mestu, v ktorom prebýva Boh a vykúpené ľudstvo (porov. Zjv 21,3).

Je tu ešte jeden dôležitý aspekt evanjeliového rozprávania o zvestovaní, ktorý chcem zdôrazniť, prvok, nad ktorým neustále žasneme: Boh prosí „áno“ od človeka, ktorého stvoril ako slobodného. Prosí, aby mu jeho stvorenie odpovedalo s plnou slobodou. Sv. Bernard z Clairvaux, v jednej zo svojich najslávnejších homílií, akoby až znázorňoval očakávanie Boha a celého ľudstva na Máriino „áno“, obracajúc sa k nej s naliehavou prosbou: „Ó, Pani, daj odpoveď, ktorú zem, peklo i nebesia očakávajú. Ako kráľ a Pán všetkých túžil vidieť tvoju krásu, tak vrúcne túži po tvojej súhlasnej odpovedi... Vstaň, bež a otvor! Vstaň s vierou, ponáhľaj sa s ochotou, otvor s odovzdanosťou! (In laudibus Virginis Matris, Hom. IV, 8: Opera omnia, Edit. Cisterc. 4, 1966, p. 53s). Boh chce Máriin slobodný súhlas, aby sa mohol stať človekom. Isteže, „áno“ Panny je ovocím Božej milosti. Milosť však neničí slobodu, naopak, tvorí ju a podporuje. Viera človeku nič nevezme, ale umožní jeho plnú a definitívnu realizáciu.

Drahí bratia a sestry, na tejto púti, ktorá ide po stopách blahoslaveného Jána XXIII. -a prozreteľnostne pripadá na dnešný deň, keď slávime spomienku sv. Františka z Assisi, ktorý bol pravým „živým Evanjeliom“ – chcem zveriť svätej Božej Matke všetky ťažkosti, ktoré prežíva náš svet pri hľadaní pokoja a zmierenia, problémy toľkých rodín, ktoré ustarostene hľadia do budúcnosti, túžby mladých, ktorí vstupujú do života, utrpenie tých, čo očakávajú prejavy solidarity a lásky. Chcem Božej Matke zveriť i tento výnimočný čas milosti pre Cirkev, ktorý sa pred nami otvára. Ty, Matka súhlasného áno, ktorá si počúvala Ježiša, hovor nám o ňom, rozprávaj nám o Tvojej púti, aby sme ho nasledovali na ceste viery, pomáhaj nám ohlasovať ho, aby ho každý človek mohol prijať a stať sa Božím príbytkom. Amen! - js, aj -