„Svet s Bohom alebo bez Boha“ – úvahy po Nádvorí hľadajúcich vo Švédsku
V rámci iniciatívy Vatikánskeho rozhlasu „Európske obzory“, ktorá chce priniesť pohľad
na udalosti súčasnej Európy z rozličných strán, prinášame ďalší príspevok s názvom
„Svet s Bohom alebo bez Boha“ – úvahy po Nádvorí hľadajúcich vo Švédsku. Pripravila
ho kolegyňa zo škandinávskej redakcie Charlotta Smedsová:
V polovici septembra
sa vo Švédsku uskutočnilo dvanáste „Nádvorie hľadajúcich“. Na dvojdňovom stretnutí
veriacich a neveriacich na tému „Svet s Bohom alebo bez Boha“, sa zišli osoby zo sveta
švédskej kultúry a vedy, zástupcovia náboženstiev i presvedčení ateisti. Švédsko je
často označované za post kresťanskú krajinu, v ktorej podľa štatistík, sekularizácia
zabrala veľký priestor a Boh musel ustúpiť bokom. Krajinu, kde platia „ľudské práva“
ale nie „Božie právo“. Tu, zvoliť si, či priviesť na svet dieťa a kedy, je súčasťou
zákonov, ako aj právo mať dieťa „bez postihnutia“ alebo podstúpiť potrat, ak by takým
nebolo. Je to krajina, kde ministerstvo školstva zakazuje kňazom povedať žiakom na
konci školského roka „Nech vás Boh žehná“. Krajina, kde každý politik (okrem jedného)
v parlamente hlasoval proti slobode vo svedomí zdravotníckych pracovníkov; kde sa
uskutočňujú všetky sviatostné rituály, avšak s jediným rozdielom, že sa vylučuje akýkoľvek
náznak Boha. Je to krajina, v ktorej sa nemôžeš stať rektorom univerzity, pretože
si vo svojom curriculum vitae napísal, že si veriaci.
Podľa štatistík Boh nie
je pre Švédov dôležitý. Avšak on je. Švédsko nie je voči Bohu indiferentné. Vie to
ten, kto žije ako veriaci a stretáva sa s údivom, zvedavosťou, ale aj nedôverou. A
vie to aj ten, kto sa zúčastnil na „Nádvorí hľadajúcich“ v Štokholme. Bolo to nefalšovaná
horlivosť, keď účastníci hovorili o viere a úlohe náboženstva v spoločnosti.
Najväčším
prínosom Nádvoria hľadajúcich bola otvorená debata, pretože hovoriť takto na verejnosti
je vo Švédsku považované za politicky a kultúrne nekorektné. Neprinieslo však len
to. Dvojdňové stretnutie bolo dvakrát celé prenášané štátnou televíziou (6 hodín).
Zjavnou bola i otvorenosť všetkých dotknúť sa osobným spôsobom otázok týkajúcich sa
témy a zdôrazniť v príspevkoch skôr vieru ako nevieru. Sály boli plné osôb, ktoré
v tichosti načúvali celé hodiny a na konci sa sťažovali iba na nedostatok času. Jedným
z aspektov, ktorý vyšiel najavo a diskutovalo sa o ňom, bolo konštatovanie, že
laický fundamentalizmu je rovnako nebezpečný ako náboženský fundamentalizmus.
Je
obrovský rozdiel medzi spoločnosťou s Bohom a spoločnosťou bez Boha. Spoločnosť bez
Boha chce do centra postaviť človeka. Človeka, ktorý stojac pred životnými udalosťami,
sa zúfalo snaží o ich kontrolu. Avšak spoločnosť, ktorá necháva priestor Bohu, nie
iba ako vzdialenej myšlienke, ale ako tomu, kto je prítomný v živote, dáva namiesto
iluzórnej kontroly človeka priestor dôvere. Dôvera v Boha, ktorého som nestvoril ja,
ale ktorý stvoril mňa, aby som bol súčasťou dobrého plánu aj napriek tomu, že si kvôli
láske vyžaduje utrpenie a obetu. Stojíme pred starovekou ťažkosťou človeka uznať,
že potrebuje Boha, že je závislým a zároveň dlžníkom. Človeku prichádzajú slová „Chcem
byť Bohom. Nikdy sa nepokloním“. Koľko múdrosti však je v jednoduchej fráze „Aby si
bol schopný postaviť sa, musíš byť na kolenách“. Keď stagnuje život, keď stagnuje
rodina alebo spoločnosť, existuje jednoduchá odpoveď svätých: „Ak si nepokľaknete,
padnete. Nechajte priestor Bohu“. Aj keď svet popiera Božiu prítomnosť, on istotne
nestratí záujem o svet. Preto si neustále potrebujeme pripomínať správny rozmer človeka.