Benedikt XVI. pred Anjel Pána: Nie závisť, ale oslava Boha za jeho „fantáziu“

Aj v dnešnú nedeľu sa na nádvorí apoštolského paláca v Castel Gandolfe zišli veriaci mnohých národností, aby pozdravili Svätého Otca a pomodlili sa spolu s ním modlitbu Anjel Pána. V príhovore pred samotnou modlitbou Benedikt XVI. upriamil pozornosť na dve veci – na spôsob Božieho konania vo svete a na užívanie pozemských dobier:

Drahí bratia a sestry, evanjelium dnešnej nedele predstavuje jednu z tých Ježišových životných epizód, ktoré, aj keď boli zaznamenané, tak povediac, mimochodom, obsahujú hlboký význam (porov. Mk 9,38-41). Ide o skutočnosť, že niekto, kto nepatril k jeho nasledovníkom, vyháňal z posadnutých démonov v jeho mene. Apoštol Ján, mladý a horlivý, mu v tom chcel zabrániť, ale Ježiš mu to nedovolil. Ba čo viac, na tejto udalosti učí svojich učeníkov, že Boh môže konať dobré veci a zázraky aj mimo ich kruhu a spolupráca na budovaní Božieho kráľovstva sa môže prejavovať rozličným spôsobom, napr. aj obyčajným podaním pohára s vodou tomu, kto ohlasuje evanjeliovú zvesť. Svätý Augustín o tom píše: „Tak ako v Katolíckej – teda v Cirkvi – sa môže nájsť to, čo nie je katolícke, tak aj mimo katolíckej môže existovať niečo, čo je katolícke“ (Augustín, O krste proti donatistom: PL 43, VII, 39, 77). Preto členovia Cirkvi nemajú závidieť, ale tešiť sa z toho, že niekto, kto nepatrí do spoločenstva, koná dobro v Kristovom mene, ak to robí jasným úmyslom a rešpektom. Aj vo vnútri samotnej Cirkvi sa môže stať, že je ťažké vážiť si a oceniť v duchu hlbokého spoločenstva, dobré veci, ktoré vykonávajú iné cirkevné spoločenstvá. Všetci musíme byť vždy schopní vážiť si ich a oceniť, chváliac Pána za nekonečnú „fantáziu“ s akou koná vo svojej Cirkvi a vo svete.

V dnešnej liturgii zaznieva aj invektíva apoštola Jakuba voči bezcharakterným boháčom, ktorí vkladajú svoju bezpečnosť do majetku nadobudnutého nečestným spôsobom. Cesario z Arles píše „Ako bohatstvo nemôže uškodiť dobrému človeku, lebo on ho daruje s milosrdenstvom, tak nemôže pomôcť zlému človeku, lebo ten ho chamtivo stráži alebo nim márnivo plytvá.“ (Sermoni 35, 4). Slová apoštola Jakuba, zatiaľ čo poukazujú na márnu túžbu po hmotných statkoch, sú zároveň veľkou výzvou k ich požívaniu v perspektíve solidarity a spoločného dobra, vždy konajúc primerane a morálne na všetkých úrovniach.
Drahí priatelia, modlime sa na príhovor Najsvätejšej Panny Márie, aby sme sa dokázali tešiť z každej dobrej činnosti a gesta bez nenávisti a závisti a aby sme dokázali múdro využívať pozemské dobrá v ustavičnom hľadaní večných dobier. – js –