Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 25. nedeľu v Cezročnom období

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 25. nedeľu v Cezročnom období s názvom Závisť, žiarlivosť:

Istý človek, ktorý celý svoj život bojoval s neresťou žiarlivosti a závisti, rozpráva táto udalosť: „Po smrti mojich rodičov, ako ich jediný syn, som zdedil pekný majetok. Avšak nie každý mi to doprial. Mal som dvoch dlhoročných priateľov a práve na nich som mohol vidieť zhubnú moc žiarlivosti. Na sebe samom som si to nikdy tak predtým nevšimol. Ono je to tak, že človek vždy vidí na inom jeho neresti lepšie, než keď ich má on sám. Prvý priateľ sa nezmenil voči mne. Bol to človek, ktorého som si vždy veľmi vážil. Keď mi zomreli rodičia, vedel, že prechádzam cez nie zanedbateľné emocionálne premeny v mojom živote. Predsa len som mal mojich rodičov rád. Avšak tento človek sa ukázal ako veľmi ľudský, snažil sa ma podržať a byť so mnou počas času môjho vyrovnávania so situáciou. Veľmi som si to cenil. Avšak môj druhý priateľ, hneď ako sa dozvedel, že mi zomreli rodičia a že som stal dedičom, úplne zmenil svoje chovanie voči mne. Vždy som vedel, že je žiarlivý a závistlivý, avšak nebol by som si myslel, že až takto. Stal sa dosť antagonistickým, a dosť často robil sarkastické narážky o tom, ako on potrebuje dávať pozor na každý halier a nie ako ja. Náš vzťah bol predtým srdečný a priateľský, avšak od tohto času sa stával čím ďalej, tým chladnejší a napätejší.“ Avšak najhlavejšia vec, ktorú som si všimol“, hovorí, „bola tá, ako strašne tento človek vnútorne trpel kvôli svojej žiarlivosti. No neodsudzoval som ho. Videl som v ňom totiž odraz seba samého, strašne som s ním cítil, pretože som vedel úplne presne, ako sa cítil.“

Pekné konštatovanie: „...vedel som úplne presne, ako sa cíti...“ Je to pravda, nikto na svete nie je oslobodený od neresti žiarlivosti a závisti. Vlastne – ako nám hovorí sv. Písmo – závisť a žiarlivosť boli príčinou všetkých veľkých pádov: diabol vznikol, pretože ešte ako anjel závidel Bohu, že je Bohom, Kain zabil Ábela, pretože mu závidel, že je úspešnejší, Jozefa predali do egyptského otroctva jeho vlastní bratia, pretože mu závideli, že ho má otec radšej ako ich... a tak ďalej by sme mohli pokračovať.

Keďže tieto neresti sú také časté a pretože Božie slovo aj nasledujúcej nedele sa im výlučne venuje, venujme sa im dnes i my v našej úvahe. Apoštol Jakub v druhom čítaní hovorí: „Bratia moji, kde je žiarlivosť a sváry, tam je nepokoj a každé možné zlo.“ Evanjelista Marek nám zasa rozpráva o apoštoloch, ktorí sa hádali, kto z nich je väčší. Aj keď žiarlivosť a závisť v tejto epizóde nie sú spomenuté, zaiste to boli práve oni, ktoré boli príčinou ich hádky. Veď čo iné cíti človek, ktorý vidí iného v pozícii významnejšej než má on, ako práve závisť a žiarlivosť?

Skôr si však vysnime pojmy. Hoci žiarlivosť a závisť sa podobajú a takmer vždy kráčajú ruka v ruke, je predsa medzi nimi rozdiel. Závisť sa týka vecí, ktoré má iný a ja ich nemám. Podľa definície, závisť je vnútorná bolesť nad tým, že iný má nejakú vec, vlastnosť, postavenie, či iné dobro, ktoré ja nemám. Žiarlivosť na druhej strane je strach o to, že ma niekto môže obrať o vec, dobro, či osobu, ktorú ja mám. V žiarlivosti si úzkostlivo chránim osobu, ktorú milujem a ktorá mi „patrí“, postavenie, či nejaké význačné miesto v spoločnosti, ktoré ma robí dôležitým. Ako dôsledok znemožňujem každého, na kom by som videl čo len najmenšie náznaky, že sa uchádza o to, čo mám ja.

Kde je príčina závisti a žiarlivosti? V dvoch veciach. Prvou je porovnávanie. Od samej maličkosti nás ktosi s kýmsi porovnával. Niekedy sme vyzneli lepšie ako ten druhý, inokedy horšie. Keď sme vyzneli lepšie, úzkostlivo sme si toto svoje miesto chránili. A budovali sme si žiarlivosť. Keď horšie, tomu druhému sme závideli. A reagovali sme buď pasívne: tak, že sme toho druhého nenávideli a sami sme sa vnútorne trápili, alebo aktívne: že sme toho druhého znemožňovali: ohováraním, stavaním mu prekážok do cesty, znemožňovaním ho a pod.

Druhou príčinou je popletený hodnotový systém, ktorý stojí na chamtivosti, pôžitkoch, túžbe po moci, obdive a pod. Ak žijeme v prostredí, ktoré stavia len na týchto hodnotách, potom si môžeme byť istí, že sa v nich zamotáme. Keď to nie sú v našom živote duchovné hodnoty, ako to pripomína Ježiš v evanjeliu alebo Jakub vo svojom liste ktoré si kultivujeme, potom sme na najlepšej ceste do pasce, ktorou je závisť a žiarlivosť.
Z tohto dôvodu nie je súčasná sekulárna kultúra schopná ani len trocha pomôcť v problémoch človeku, ktorý sa topí v závisti a žiarlivosti. Sekulárna kultúra si totiž nadovšetko váži presne tie hodnoty, ktoré k týmto dvom pascám vedú: prestíž, moc, imidž, presadzovanie vlastného „ja“ a pod.

Kde je teda riešenie? Vymenujme si niekoľko liekov.
Nakoľko sme si povedali, že závisť je výsledkom chamtivosti, žiadostivosti, márnivosti a pýchy a že na ňu trpia najviac tí, ktorí si nadovšetko vážia materiálne statky, sexuálne pôžitky, pocty a moc, potom najlepším liekom bude uvažovať nad skutočnou hodnotu všetkých týchto vecí. Kresťanstvo nás veľa učí o tom, v čom spočíva hodnota ľudského života. Aj keď mnohé zo spomínaných vecí nie sú celkom nepodstatné – samozrejme ak sú užívané v správnej miere – najpodstatnejšou vlastnosťou vykúpeného človeka je sloboda: od vecí, vzťahov, pôct. Uvažovanie nad týmito myšlienkami a praktizovanie životného spôsobu založeného na nich vedie človeka k skutočným zmenám.

Ďalším liekom je všímanie si požehnaní, ktoré vo svojom živote máme. Každý z nás má veľa dobrých vecí, ktoré nemá iný. Nič v živote nie je samozrejmé. Lenže my sa sústreďujeme príliš na výhody a dobrá iných. Zabudneme, že my sami máme výhody, ktoré nemajú oni. Preto treba mať otvorené oči i srdce na prekvapenia a úžas a na vďačnosť, ktorá z toho plynie. Závistlivý človek nie je nikdy nikomu za nič vďačný.

Ďalším liekom je myšlienka zaslúženej odmeny. Keď sa niekto snaží, investuje námahu, čas, peniaze, kreativitu do práce, potom aj má. Prečo by som ja mal mať toľko, čo on, keď ani zďaleka toľko nepracujem alebo neinvestujem ako on? Závisť môže byť takto pre mňa skutočným prebudením. Buď spokojný s tým, čo máš a to, čo máš rozvíjaj. Pracuj s materiálom, ktorý ty máš k dispozícii a uvidíš, aký budeš i ty originálny.

Sústredenie sa na nelogiku bolesti, ktorú závisť spôsobuje môže byť ďalším účinným liekom. Potrebuješ to? Nielen to, že ťa to bolí v krátkodobom zmysle, ale aj to, že keď si nedáš pozor, dlhodobo to z teba vypestuje zákerného, zatrpknutého, neznesiteľného a ironického človeka. Hovorí sa, že závisť kráča ruka v ruke s nenávisťou. Spomeň si na vzťah Saula k Dávidovi zo Starého zákona (1 Sam, kap 18-30).

Ďalej rozvíjaj čnosti, ktoré sa neznesú so závisťou: lásku, súcit, priateľstvo, dobroprajnosť. Láska a závisť nemôžu jestvovať spolu. Láska zmenila na nepoznanie nejedného závistlivého človeka.
Pane, daj aby sme si budovali srdce veľkorysé, dobroprajné a láskavé.