Benedikt XVI. francúzskym biskupom: Brániť rodinný život v spoločnosti je prorockou
myšlienkou
Cirkev je povolaná brániť rodinu a manželstvo pred všetkým, čo by menilo skutočnú
pravdu o nej. Toto je hlavnou myšlienkou dnešného príhovoru Benedikta XVI. francúzskym
biskupom, ktorí sú vo Vatikáne na úradnej návšteve Ad limina apostolorum. Vo
svojom príhovore sa Svätý Otec pozastavil pri úlohe laikov v cirkevnom živote, a tiež
pri riziku prílišnej pastoračnej „byrokracie“ v diecézach.
„Brániť
rodinný život v spoločnosti nie je myšlienkou spiatočníckou, ale skôr prorockou“,
pretože takýmto spôsobom sa „napomáha podpore tých hodnôt, ktoré dovoľujú plný
rozvoj ľudskej osoby, stvorenej na Boží obraz“. Citujúc z posynodálnej apoštolskej
exhortácie Sacramentum Caritatis pokračoval: „Dobro, ktoré celá Cirkev
a spoločnosť očakávajú od manželstva a na ňom založenej rodiny, je príliš veľké, aby
sa nevenovalo úsilie tomuto špecifickému pastoračnému poľu. Manželstvo
a rodina sú ustanovizne, ktoré treba napomáhať a chrániť pred každým možným omylom
o ich pravde, lebo každá škoda, ktorá sa im spôsobí je v skutočnosti ranou spôsobenou
ľudskému spolužitiu ako takému“. Pozastavil sa aj pri živote kresťanských
komunít, keď zdôraznil, že „riešenie pastoračných problémov diecézy“ sa nemôže
obmedzovať iba na „otázky týkajúce sa organizácie“. „Je tu riziko, že sa začne
klásť dôraz na hľadanie účinných prostriedkov prostredníctvom istej pastoračnej byrokracie,
sústreďujúcej sa na štruktúry, organizáciu a programy, ktoré sa môžu stať samoúčelnými,
slúžiacimi výlučne tým, ktorí pracujú v týchto štruktúrach a nebude mať účinok
na život nepraktizujúcich kresťanov“. Evanjelizácia si vyžaduje, aby sa
vychádzalo „zo stretnutia s Pánom, z dialógu zakorenenom v modlitbe“. Nakoniec
Benedikt XVI. obrátil pozornosť na laikov, povolaných do služieb Cirkvi: „Je
nevyhnuté rešpektovať rozdiel medzi všeobecným kňazstvom všetkých veriacich a služobným
kňazstvom vysvätených. Je to rozdiel, ktorý sa netýka len stupňa, ale samotnej povahy.“
Preto je dôležité zachovať „vernosť pokladu viery tak, ako bol vysvetľovaný magistériom
a ohlasovaný celou Cirkvou“. Jepreto rovnako dôležité, aby spolupráca
medzi laikmi a kňazmi „bola vždy uprostred cirkevného spoločenstva zhromaždeného
okolo svojho biskupa, ktorý je jej garantom“. – js –