Ekonomický komentár: O slovenskom zdravotníctve

Dnešný komentrár pripravil Gabriel Beer, člen Klubu kresťanských ekonómov (CEBSI):

Slovenské zdravotníctvo zápasí medzi obyvateľmi o svoju povesť. Nie je to iba kvôli niekoľkým medicínsky nezvládnutým prípadom, ktoré sa dostanú do večerných správ komerčných televízií. Či kvôli súbojom lekárov a sestier o peniaze.

Ukazuje sa, že problémov je podstatne viac, akoby sa na prvý pohľad zdalo. Väčšina z nich tkvie v neefektívnom vynakladaní peňazí. Napríklad: veľké nemocnice s množstvom zamestnancov nevedú skúsení manažéri, ale väčšinou lekári bez akýchkoľvek manažérskych skúseností. A každá výmena politických zostáv v parlamente spôsobuje aj výmeny vo vedení štátnych univerzitných a fakultných nemocníc. Nástupcovia potom vždy vedia nájsť množstvo chýb svojich predchodcov.
Skúsenosti ostatných rokov ukázali, že bez ohľadu na to, ktorá vládna zostava pošle svojich ľudí riadiť nemocnice, šéfovia špitálov pod štátnou kontrolou, či kontrolou regionálnych samospráv si nedokážu ustrážiť efektívne nákupy.

Až hrozivo vyzerá zistenie analytikov, ktorí na Slovensku preverovali nákupy v desiatich menších nemocniciach. Sledovali drobnosti, ako sú ihly, striekačky, rôzne materiály pre šitie, obväzy. To čo na prvý pohľad vyzerá lacno. Ak narátali rozdiely v cenách týchto rovnakých tovarov, ktoré dodávali nemocniciam rovnakí obchodníci došli k ročnej sume 2,4 miliónov eur. Prečo absolútne rovnaké striekačky, či ihly nakupovali jednotlivé nemocnice za rôzne ceny jasne vysvetlí iba svedomie riaditeľov nemocníc. Porovnávanie vo veľkých univerzitných nemocniciach by určite vyzeralo ešte hrozivejšie.

Slovensko stále trpí postsocialistickým syndrómom riadenia štátnych, či samosprávnych firiem. Mnohí vedúci pracovníci aj v nemocniciach si uvedomujú, že ich mandát na riadenie firiem, či špitálov je obmedzený mandátom tej-ktorej politickej strany vo vláde. A podľa toho sa aj riadia. Nachádzajú modely, podľa ktorých sa časť peňazí dokáže „vyliať“ mimo nemocnice. Predražené nákupy prístrojov, služieb, ako je upratovanie, no najmä takzvaného špeciálneho zdravotného materiálu ako sú kĺby, či materiál potrebný pri operáciách sŕdc presmeruje mimo potrieb pacientov. Poukazujú na to aj niektorí lekári, ktorí praxujú v renomovaných zahraničných nemocniciach a pýtajú sa, prečo Slovensko nakupuje rovnaký materiál pre operácie drahšie ako nemecké nemocnice.
To spôsobuje prípady, kedy v krajine už máme toľko drahých diagnostických zariadení na milión obyvateľov, ako sú napríklad cétečka, ako v Holandsku, či Francúzsku, no chýbajú peniaze na ich prevádzku. Popoludní drahé stroje obvykle stoja, lebo na vyšetrenia chýbajú peniaze.

No aj na Slovensku je už vidieť rozdiely medzi niektorými privátnymi nemocnicami a štátnymi ústavmi. Príklad? Kým privátny onkologický ústav svätej Alžbety má peniaze na rozširovanie podobne orientovaná štátna nemocnica sa trápi. Vidieť to aj na ďalších špitáloch, kde sa vrcholoví manažéri príliš často nemenia. Nemocnica v Košiciach-Šaci svojimi interiérmi a prístupom personálu pripomína skôr kliniky zo zahraničných filmov. V podobných štátnych nemocniciach vidieť smútok chodieb, izieb, ambulancií.

To všetko spôsobuje komplikácie, ktoré pacienti na prvý pohľad nevidia. Lekári, napriek nedávnym zvyšovaniam platov, nemajú motivácie pracovať v nemocniciach. Snažia sa čo najskôr, ako sa dá z nemocničných chodieb uniknúť, najlepšie do svojich privátnych ambulancií. Kde nemusia slúžiť v nočných zmenách, nie sú zaťažovaní najťažšími medicínskymi prípadmi a pre seba vedia zabezpečiť podstatne lepšie finančné príjmy. Skúsení lekári v strednom produkčnom veku, ktorí si nedokážu zaistiť vlastnú privátnu ambulanciu často odchádzajú pracovať do zahraničia. Slovenské nemocnice sa tak nenápadne vyprázdňujú od perspektívnych a skúsených ľudí.

Ak sa porovná počet nemocničných postelí, Slovensko má stále viac na tisíc obyvateľov ako napríklad Švajčiarsko, či veľkosťou porovnateľné Dánsko. Priestor na redukciu nemocníc stále je. No v krajine to už nie je ani tak odborný problém, ako politický. Vplyv lekárov ne regionálnu politiku je veľmi silný. Vedia tlačiť na politikov v Bratislave, aby aj neefektívne regionálne nemocnice zachraňovali. A to aj v prípadoch, ak pacienti by radšej použili služby vybavenejších s lepšou povesťou.
Viera uzdravuje. No neplatí to celkom o uzdravovaní slovenského zdravotníctva. To potrebuje skôr odvahu. Odvahu postaviť sa veľkému množstvu záujmových skupín, ktoré si chcú postaviť svoj biznis na odlievaní peňazí bez protihodnoty, ktorú by dodali tak, aby to slovenskí pacient pocítil.