Benedikt XVI. podpísal posynodálnu exhortáciu Cirkev na Blízkom východe
Hlavným dôvodom cesty Benedikta XVI. je odovzdanie Posynodálnej apoštolskej exhortácie
s názvom „Cirkev na Blízkom východe“. Ide o dokument, ktorý vypracoval Benedikt XVI.
na základe 44 záverečných odporúčaní Osobitnej synody pre Blízky východ. Tá sa konala
vo Vatikáne od 10. do 26. októbra 2010 na tému: “Katolícka cirkev na Blízkom východe:
Spoločenstvo a svetectvo. „Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu” (Sk 4,32).
Pápež v nej upriamil pozornosť na zasvätený život a ekumenizmus, medzináboženský dialóg,
migrantov, a poslednú časť dokumentu, tretiu, venoval pastoračným otázkam. Svätý Otec
ju podpísal dnes v podvečer o 18. hod. v Bazilike sv. Pavla v Harísse. Príhovor, ktorý
Benedikt XVI. predniesol počas slávnostného aktu prinášame v plnom znení:
Pán
prezident republiky, Vaša Blaženosť, ctení patriarchovia, drahí bratia v biskupskej
službe a členovia Osobitnej rady Synody biskupov pre Blízky východ, vážení zástupcovia
náboženských vierovyznaní, sveta kultúry a občianskej spoločnosti, drahí bratia
a sestry v Kristovi, drahí priatelia!
Patriarchovi Gregoriovi Lahamovi vyjadrujem
moju vďačnosť za slová privítania, ako aj generálnemu sekretárovi Synody biskupov,
Mons. Nikolovi Eterovičovi za jeho slová predstavenia. Z celého srdca pozdravujem
patriarchov, všetkých východných a latinských biskupov, ktorí sa stretli v tejto krásnej
bazilike sv. Pavla a členov osobitnej rady Synody biskupov pre Blízky východ. Teším
sa aj z prítomnosti pravoslávnej, moslimskej a druzskej delegácie, ako aj zástupcov
sveta kultúry a občianskej spoločnosti. S láskou pozdravujem aj drahú grécko-melchytskú
komunitu, ktorá ma tu privítala. Vaša prítomnosť robí podpis Posynodálnej apoštolskej
exhortácie Cirkev na Blízkom východe slávnostnejším a svedčí o tom, že tento
dokument, určený Univerzálnej cirkvi, má mimoriadnu dôležitosť pre celý Blízky východ.
Je
prozreteľnostné, že tento akt sa uskutočňuje v deň sviatku Povýšenia svätého kríža,
ktorý sa zrodil na Východe v roku 335, po zasvätení Baziliky Vzkriesenia vybudovanej
na Golgote a na hrobe nášho Pána cisárom Konštantínom Veľkým, ktorého si vy uctievate
ako svätého. O mesiac oslávime 1700 rokov od chvíle, kedy mal zjavenie Kristovho monogramu,
v symbolickej noci svojej nevery, kedy mu neznámy hlas hovoril: „Pod týmto
znamením zvíťazíš!“. Krátko na to Konštantín podpísal Milánsky edikt a
svoje meno dal mestu Konštantínopol. Zdá sa mi, že posynodálnu exhortáciu môžeme čítať
a interpretovať vo svetle sviatku Povýšenia svätého Kríža a osobitnejšie vo svetle
Kristovho monogramu, X (chi) a P (ro), ktoré sú prvými dvoma písmenami slova Χριστός
(Christos). čítanie, ktoré vedie k autentickému znovuobjaveniu identity pokrsteného
a Cirkvi, a zároveň vytvára výzvu ku svedectvu prostredníctvom spoločenstva. Nie sú
azda kresťanské svedectvo a spoločenstvo založené na veľkonočnom tajomstve, Kristovom
ukrižovaní, smrti a zmŕtvychvstaní? Nenachádzajú v ňom svoje naplnenie? Medzi krížom
a vzkriesením existuje neoddeliteľné puto, na ktoré kresťan nemôže zabudnúť. Ak by
sme vyzdvihovali kríž bez tohto puta, znamenalo by to ospravedlniť utrpenie a smrť
a vidieť v nich iba fatálnu smrť. Vyzdvihovať kríž znamená pre kresťana komunikovať
totálnosť nepodmienečnej Božej lásky k človeku. To je akt viery! Vyzdvihovať kríž
v perspektíve vzkriesenia, znamená túžiť žiť a prejavovať totálnosť tejto lásky. To
je akt lásky! Vyzdvihovať kríž znamená snažiť sa byť ohlasovateľmi bratského a cirkevného
spoločenstva, zdroj skutočného kresťanského svedectva. To je akt nádeje! Keď berieme
do úvahy súčasnú situáciu Cirkví na Blízkom východe, synodálny otcovia sa mohli zamyslieť
nad radosťami, ale aj bolesťami, obavami i nádejami Kristových učeníkov, žijúcimi
na týchto miestach. Celá Cirkev tak mohla počuť vystrašený hlas a pocítiť zúfalý pohľad
mnohých mužov a žien, ktorí sa nachádzajú v tvrdých ľudských a materiálnych podmienkach,
ktorí prežívajú veľké napätie, strach a nepokoj, a ktorí chcú nasledovať Krista -
Toho, ktorý dáva zmysel ich existencii - ktorým to ale často nie je umožnené. Preto
som chcel, aby prvý list sv. Petra bol osnovou tohto dokumentu. Zároveň Cirkev mohla
obdivovať krásu a vznešenosť Cirkví na týchto územiach. Musíme vzdávať vďaku Bohu
za vás v každej chvíli (porov. Prvá časť posynodálnej exhortácie) drahí kresťania
Blízkeho východu! Prečo ho nechváliť za vašu odvahu viery? Ako mu neďakovať za plameň
jeho nekonečnej lásky, ktorý vy udržujete živý a horiaci na týchto miestach, ktoré
ako prvé prijali jeho vteleného Syna? Ako mu nespievať na chválu za rozvoj cirkevného
i bratského spoločenstva, za prejavenú ľudskú solidaritu ku všetkých Božím synom?
Cirkev
na Blízkom východe umožňuje zamyslieť sa nad prítomnosťou a uvažovať nad budúcnosťou
so samotným Kristovým pohľadom. Ona svojimi biblickými a pastoračnými smerovaniami,
svojim pozvaním k duchovnému a ekleziologickému prehĺbeniu, k liturgickej a katechetickej
obnove, svojimi výzvami k dialógu, chce načrtnúť cestu k nájdeniu základov: nasledovania
Krista v ťažkom a niekedy aj v bolestnom kontexte, kontexte, ktorý môže zrodiť pokušenie
ignorovať, alebo zabúdať na slávny kríž. A práve teraz je potrebné oslavovať víťazstvo
lásky nad nenávisťou, odpustenia nad pomstou, služby nad ovládaním, pokory nad pýchou,
jednoty nad rozdelením. Vo svetle dnešného sviatku a v pohľade na plodnú aplikáciu
exhortácie, vás všetkých vyzývam, aby ste nemali strach zostať v pravde a kultivovať
čistotu viery. Toto je jazyk slávneho kríža! Toto je šialenstvo kríža: dokázať premeniť
naše utrpenia na výkrik lásky k Bohu a na milosrdenstvo k blížnemu; vedieť premeniť
zranené bytosti vo ich viere a identite na hlinené nádoby pripravené na naplnenie
bohatstvom Božích darov, cennejších ako zlato (por. 2 Kor 4,7-18). Nejde v tomto prípade
iba čisto o alegorický jazyk, ale o silnú výzvu uskutočniť konkrétne skutky, ktorými
sa stále viac pripodobníme Kristovi, skutky, ktoré pomôžu rôznym cirkvám zamyslieť
sa nad krásou prvej komunity veriacich (por. Sk 2,41-47; druhá časť exhortácie); skutky
podobné skutkom cisára Konštantína, ktorý vedel svedčiť a pomohol kresťanom vyjsť
z diskriminácie a umožnil im žiť otvorene a slobodne ich vieru v ukrižovaného, mŕtveho
a vzkrieseného Krista za spásu všetkých.
Cirkev na Blízkom východe ponúka
elementy, ktoré môžu pomôcť k preskúmaniu osobného a komunitného svedomia, k objektívnemu
prehodnoteniu úsilia a túžby po svätosti každého Kristovho učeníka. Exhortácia otvára
autentický medzináboženský dialóg založený na viere v Jediného Boha a Stvoriteľa.
Chce prispieť k ekumenizmu plnému ľudskej, duchovnej a charitatívnej horlivosti v
evanjeliovej pravde a láske, ktorý dostáva silu z prikázania od Vzkrieseného: „Choďte
teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte
ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až
do skončenia sveta.“ (Mt 28, 19-20).
Vo všetkých svojich častiach chce
exhortácia napomôcť každému Pánovmu učeníkovi žiť v plnosti a odovzdávať skutočne
to, čím sa stal v krste: synom Svetla, bytím ožiareným Bohom, novou lampou v tmou
narušenom svete, aby z temnôt nechal zažiariť svetlo (porov. Jn 1,4-5 a 2 Kor 4,1-6).
Tento dokument chce prispieť k očisteniu viery od všetkého toho, čo ju zohyzďuje,
od všetkého toho, čo môže brániť žiare Kristovho svetla. Spoločenstvo je teda autentickým
priľnutím ku Kristovi a svedectvo je vyžarovaním Veľkonočného tajomstva, ktoré dáva
plný zmysel oslávenému Krížu. My nasledujeme a „ohlasujeme... ukrižovaného Krista
... Božiu moc a Božiu múdrosť“ (1 Kor 1,23-24; porov. Tretiu časť exhortácie).
„Neboj
sa maličké stádo“ (Lk 12,32) a pamätaj na prísľub daný Konštantínovi: „V tomto
znamení zvíťazíš!“. Cirkvi na Blízkom východe, nebojte sa, pretože
Pán je skutočne s vami až do skončenia sveta! Nebojte sa, pretože Univerzálna cirkev
vás sprevádza svojou ľudskou a duchovnou blízkosťou! S týmito pocitmi nádeje a povzbudenia,
aby ste boli aktívnymi protagonistami viery prostredníctvom spoločenstva a vydávania
svedectva, odovzdám v nedeľu Posynodálnu exhortáciu Cirkev na Blízkom východe
svojim ctihodným bratom patriarchom, arcibiskupom a biskupom a všetkým kňazom, diakonom,
rehoľníkom a rehoľníčkam, seminaristom a veriacim laikom. „Buďte odvážni“ (porov.
Jn 16,33)! Na príhovor Panny Márie, Theotokos, z celého srdca zvolávam na vás
všetkých plnosť Božích darov! Nech Boh daruje všetkým národom Blízkeho východu pokojný
život v bratstve a náboženskej slobode! Nech vás všetkých Boh žehná! (Lè yo barèk
al-Rab jami’a kôm!)