Príhovor brata Jána Karlíka OH pre chorých

Rubriku venovanú chorým s názvom O troch uhloch pohľadu na chorobu a utrpenie pripravil brat Ján Karlík, prior bratislavského konventu rehole Milosrdných bratov.

Drahé sestry a bratia v utrpení a chorobe,

choroba a utrpenie často prichádza do života podobne, ako všetkým dobre známy výpadok elektrického prúdu: zrazu prestane svietiť svetlo v izbe, prestane hrať rádio alebo sa vypne práčka i počítač. Zažne sa sviečka a nastane ticho, do ktorého sa vtiera otázka: čo sa vlastne stalo? Podobne je to aj s ochorením: nečakane sa stane úraz alebo sa dostavia teploty, hnačka či bolesti alebo iné príznaky, ktoré sme predtým nepoznali a ktoré začnú nemilo zasahovať do nášho doterajšieho života. Mnohí potom začínajú hľadať odpovede na otázky typu: čo sa to so mnou deje? Ako dlho to bude trvať? Prečo sa to stalo práve mne? Kto mi pomôže? Pozrime sa teraz spoločne na ochorenia z troch uhlov pohľadu: z pohľadu odbornej pomoci, z nášho vlastného uhla pohľadu a z pohľadu Božieho. Z pohľadu odborníkov - lekárov existujú choroby vyliečiteľné a nevyliečiteľné. Na vyliečiteľné choroby existuje nespočetné množstvo diagnóz, terapií a liekov, ktoré sú nám vďakabohu sprístupnené takmer v každej nemocnici.
Osobitnou kategóriou sú takzvané nevyliečiteľné choroby, pred ktorými je lekárska veda bezmocná. No ľudia postihnutí týmito chorobami nie sú neopatrovateľní a ani neošetrovateľní a s pomocou Božou a pomocou dobrej lekárskej a ošetrovateľskej starostlivosti môžu ešte dôstojne prežiť niekoľko plnohodnotných týždňov, mesiacov alebo rokov ich života v kruhu svojej rodiny.
Náš osobný uhol pohľadu na chorobu a utrpenie môže byť podobný tomu medicínskemu, iba s tým rozdielom, že lekár nám stanoví diagnózu, predpíše lieky, terapiu aj kľud na lôžku, dokonca nám môže dať radu a nádej na uzdravenie, ale záleží predovšetkým len na nás, či to všetko dokážeme prijať, nájsť v tom nejaký zmysel a zmobilizovať našu vôľu a sily alebo to vopred vzdávame a nechávame sa ovládať strachom, predsudkami a beznádejou. Nedostatok viery, nádeje, lásky a trpezlivosti k sebe samému nás môžu dostať do stavu zúfalstva a predčasnej smrti, ba priviesť až na okraj stavu večného zatratenia. Boží pohľad nevylučuje utrpenie a chorobu z nášho života, ale blahoslaví plačúcich, tichých, nespravodlivo trpiacich, čistého srdca a prenasledovaných: veď Pán Ježiš sám prežíval veľké telesné utrpenia, ale trpel ako nevinný baránok. Slovami prvého Petrovho listu povedané:
„Milovaní, nečudujte sa, keď ste v ohni skúšok, ktoré na vás prišli, akoby sa vám prihodilo niečo nezvyčajné! Radujte sa, keď máte účasť na Kristových utrpeniach, aby ste sa radovali a plesali aj vtedy, keď sa zjaví jeho sláva. Len nech nik z vás netrpí ako vrah alebo zlodej alebo zločinec alebo sliedič. Kto však trpí ako kresťan; nech sa nehanbí, ale nech oslavuje Boha týmto menom.“ Pôvod mnohých chorôb býva najčastejšie hriech – či už nami spáchaný vedome alebo nevedome, alebo na ktorý nás naviedol niekto druhý. No najčastejším hriechom chorých ľudí býva hnev na seba, chorobu, lekárov, príbuzných alebo tých, ktorých spájame s príčinami našej choroby. No a kde je hnev, tam nie je ani trpezlivosť, ktorá je základným predpokladom na liečenie všetkých chorôb. Veď nie nadarmo nás lekári nazývajú pacientmi: latinské slovo pacient je odvodené od slova trpieť a znášať a v preklade znamená „trpezlivý“.

V týchto troch uhloch pohľadov na utrpenie a chorobu našiel sv. Ján z Boha spôsob, ako pomáhať chorým a nazval ho: „Cez telo k duši.“ Spočíva v uspokojení základných telesných potrieb chorého, ktoré poznáme ako skutky telesného milosrdenstva a po ich upokojení prichádza na rad duša človeka: vysporiadanie sa zo životnými udalosťami, na ktoré zle spomíname a ktoré sa možno ani nemali stať, a tým, ktorý nám ich spôsobili, treba začať odpúšťať, a ak sme ich zapríčinili sami niekomu druhému, tak ich oľutovať, ospravedlniť sa a prípadne sa snažiť nahradiť vzniknuté škody, a nakoniec si dať predsavzatie tak viacej nerobiť. Podobne ako s bolestivými miestami našej minulosti to môže byť aj s pálivými miestami našej budúcnosti, lebo nereálne, chamtivé a nesplniteľné túžby sú rovnako bolestivé ako hriech. Záverom chcem adresovať slová útechy nielen všetkým pacientom a trpiacim, ale aj tým, čo sa o ich útechu a uzdravenie pričiňujú. Sv. Jána z Boha píše v prvom liste vojvodkyni zo Sessy:

„V úzkostiach sa utiekajte k utrpeniu nášho Pána Ježiša Krista a k jeho drahocenným ranám a nájdete tam veľkú útechu.
Pozrite na celý život Krista: nebol ničím iným ako úsilím byť nám príkladom.
Cez deň hlásal radostnú zvesť a v noci sa modlil.
Prečo my, úbohí hriešnici, hľadáme bezstarostný odpočinok a bohatstvo?
Predsa nebudeme lepší aj keby nám patril celý svet a nebudeme spokojní aj keby sme mali sebeviac.
Naozaj spokojný je len ten, kto pohŕda všetkým a miluje Ježiša Krista.
Dávať všetko za všetko, čím je Ježiš Kristus, tak ako vy dávate, predobrá vojvodkyňa. Hovoríte, že milujete Ježiša Krista viac ako celý svet, že v neho stále veríte a že skrze neho milujete všetkých blížnych, aby sa im dostalo spásy“.