Príhovor kardinála Jozefa Tomka: „Vzťah medzi náboženstvom a tlačou“

Roku 2012 vyšla v Taliansku kniha s názvom „Il filo interrotto. Le difficili relazioni fra il Vaticano e la stampa internazionale“ („Pretrhnutá niť. Ťažké vzťahy medzi Vatikánom a medzinárodnou tlačou“), ktorú vydal v Miláne zodpovedný redaktor vatikánskeho denníka „L´Osservatore Romano“ Giovanni Maria Vian. Kniha obsahuje prednášky, ktoré odzneli 10. novembra 2011 vo Vatikáne pri príležitosti stopäťdesiateho výročia spomínaného denníka na stretnutí špecialistov mass-médií.

Ústrednou témou boli nie celkom šťastné vzťahy medzi Vatikánom a medzinárodnou tlačou, na prvom mieste tou, ktorá má pri Vatikáne svojich zástupcov a korešpondentov, známych ako „vatikánistov“. Pri tom sa však vynorila hlbšia otázka, ako sa medzinárodná tlač stavia k viere, k náboženstvu, ku Katolíckej Cirkvi, k Vatikánu, a to nielen v Taliansku, ale aj v iných európskych, amerických a vôbec západných a východných štátoch. Tu sa zistilo, že tlač sa vo väčšine dosť zaoberá náboženskými otázkami, ale pomerne často robí to nekorektne. Platí to však aj o iných informáciách, ako sú politické, ekonomické, športové. Teda nielen Cirkev je občas obeťou nekorektného a neobjektívneho chovania zo strany tlače.

Prečo sa to stáva? Novinári pripisujú vinu Cirkvi. Považujú za svoju povinnosť informovať o všetkom, čo sa im podarí zistiť a čo môže podľa nich ukojiť zvedavosť čitateľov, vyvolať senzáciu, ba aj škandál a tak sa viac predávať a priniesť čím väčší zárobok majiteľovi novín. Novinár i majiteľ pri tom ľahko zabúdajú, že túžba po zisku je podriadená povinnosti zachovať pravdu a
neporušiť práva na česť a súkromie („privacy“) každého občana vo vlastnej rodine a v spoločnosti. Ani novinár si nemôže obstarávať svoje informácie nespravodlivo napríklad tým, že si ich kúpi alebo vedome prijme od zlodeja, ktorý ich ukradol. Aj v prípade úniku dokumentov a listov z miestnosti samého osobného sekretariátu Sv. Otca si zamestnanec nedovolene spravil také kópie a odovzdal ich nekorektnému talianskemu novinárovi, ktorý si dovolil uverejniť ich v knihe, ktorou si získal veľké peniaze. Išlo o jasný prečin tak zlodeja ako aj nečestného novinára. Novinári sa oháňajú právom verejnosti na informácie, lenže to nie je neobmedzené, lebo nesmie porušiť práva jednotlivých osôb na česť a spravodlivo získaný majetok. Novinár nemá právo vniknúť do domu iného občana, ani do jeho pokladnice a rodiny, nesmie podplácať, korumpovať, vydierať. Aj novinári majú teda povinnosť hľadať pravdu a spravodlivosť. Nemôžu zneužívať moc tlače na utváranie falošnej verejnej mienky. Nemôžu manipulovať informácie proti pravde, spravodlivosti a láske. Ideálne je, aby noviny a novinári boli nezávislí.

Tlač nie je teda všemohúca, bez právnych a morálnych hraníc. Cirkev uznáva právo na informáciu. Ako som to už na inom mieste zdôraznil, Druhý vatikánsky koncil ju považuje za „veľmi užitočnú, dokonca nevyhnutnú“, ale zároveň dodáva: „Správne uplatňovanie tohto práva vyžaduje, aby bola komunikácia vzhľadom na obsah vždy pravdivá a pri zachovaní spravodlivosti a lásky úplná...okrem toho slušná a primeraná“ (Dekrét „Inter mirifica“, 5). Preto koncil vyžaduje, „aby sa náboženské námety zverili vhodným a povolaným osobám a podávali sa s náležitou vážnosťou“ (č.11).

Cirkev nie je tajná spoločnosť, ktorá by mala úmysel za každú cenu ukrývať zlé skutky svojich členov a snažila sa získať bohatstvo a moc v štáte a na svete, ako ju často predstavuje tlač, a to aj na Slovensku. Hlavný cieľ Katolíckej Cirkvi je práve naopak ohlasovanie, čiže rozširovanie na verejnosti Kristovho učenia. Ona má teda úprimný záujem o dialóg s tlačou a s novinármi. Doterajšia skúsenosť ju však núti k opatrnosti, lebo je si vedomá, že jej duchovné záujmy sa nie vždy zhodujú zo záujmami tlače a majiteľov novín a televízie, ktoré pričasto predkladajú verejnosti zmanipulované, skreslené a prekrútené informácie o náboženských záležitostiach. Známy americký teológ a neskôr kardinál Avery Dulles uvádza príklad, ako ľahko možno zosmiešniť tvrdenie protivníka. Istý európsky biskup príde do Spojených štátov a poskytne rozhor vybitému americkému novinárovi, ktorý mu vsunie úlisnú otázku, či navštívi v Amerike aj night club. Biskup odpovie na provokačnú otázku ironicky: „Aj také tu máte?“ Na druhý deň sa objaví v novinách správa s titulom: „Prvá otázka biskupa: v New Yorku sú night cluby?“ Ako sa dá prekrútiť každá veta! Pri tom poškodený človek často nemá ozajstnú možnosť obrany pre svoju česť. Okrem toho novinári vedia sa šikovne vyhnúť súdom pre falošné senzačné správy, napríklad tým, že priložia únikové slovká „vraj“, „podľa dôverných prameňov“, a podobne.

Novinárstvo je vážne a zodpovedné povolanie. Najmä keď je reč o náboženských námetoch, v ktorých sa nie každý novinár vyzná. Niekedy sa k slabej znalosti pridá ideologický a záujmový tlak, alebo krátky čas na preverenie a prehĺbenie správy. Vtedy sa novinári zvyknú utiekať s rýchlou otázkou na tak zvaného špecialistu. Často však vyberú práve protinábožensky alebo tendenčne založeného človeka. Dobrým výberom by veľmi získali na vážnosti a objektivite.

Preto tým väčšia česť patrí vážnym novinárom, ktorí si zachovajú priamu chrbtovú kosť a úctu pre pravdu a spravodlivosť. Treba uznať, že nemajú to ľahké, keď mnohí čitatelia alebo konzumenti mediálnych služieb hľadajú predovšetkým senzáciu, teatrálnosť, sprisahania, škandály, tajomné zákulisné boje, ak nie ľahšie pobavenie. Ale vážny a objektívny prístup k otázkam nakoniec preváži, pomôže formovať čitateľov a získava dobré meno a obľúbenosť publika novinárovi a spolupracovníkovi médií. Stane sa tak ozajstnou službou verejnosti a spoločnosti.

Tlač má teda dôležitú úlohu pri formovaní verejnej mienky na každom poli. To platí ešte viac na náboženskom poli. Preto je Cirkev na celom svete obozretná pri používaní tlače a mediálnych prostriedkov, ako aj pri rozhovoroch s pracovníkmi médií. Dobre organizované diecézy a rehole majú svojich tlačových referentov, v niektorých štátoch jestvujú aj katolícke denníky, alebo aspoň týždenníky. V Taliansku je to denník Avvenire, vo Francúzsku má dobrú výšku La Croix, v Anglicku je to týždenník The Tablet, Chorváti majú Glas koncila. Cirkev si praje len jedno: aby aj tak zvané svetské noviny slúžili pravdivej a objektívnej informácii, najmä keď ide o náboženskú a etickú oblasť. O situácii na Slovensku nech si čitatelia spravia vlastný úsudok.