Svätý Otec účastníkom stretnutia v Rimini

Včera sa v talianskom meste Rimini začalo 33. stretnutie za priateľstvo medzi národmi, ktorého tohtoročná téma znie „Prirodzenosťou človeka je vzťah s nekonečnom“. Benedikt XVI. pri príležitosti otvorenia tohto stretnutia zaslal biskupovi Rimini Mons. Francescovi Lambiasimu posolstvo, v ktorom pripomína, že téma „Prirodzenosťou človeka je vzťah s nekonečnom je osobitným spôsobom význačná práve z pohľadu začínajúceho sa Roku viery.“ Ďalej Svätý Otec pokračuje: „Hovoriť o človeku a o jeho spojení s nekonečnom znamená predovšetkým uznanie jeho základného vzťahu so Stvoriteľom. Človek je Božím stvorením. Tento výraz – stvorenie – sa v súčasnej dobe zdá, že vyšiel z módy. Uprednostňuje sa myslenie o človeku ako bytí dokonalom v sebe samom a jediným strojcom svojho osudu. Uvažovať o človeku ako o stvorení sa javí „nevhodné“, pretože zahŕňa v sebe základný odkaz na niečo iné alebo lepšie, na Niekoho iného – neovládnuteľného človekom. Tento termín základným spôsobom definuje jeho identitu; identitu vzťahu, z ktorého na prvom mieste vychádza pôvodná a ontologická závislosť na Tom, kto nás chcel a stvoril. Napriek tomu táto závislosť, od ktorej sa súčasný človek chce oslobodiť, nie len že nezakrýva alebo neumenšuje, ale jasným spôsobom zjavuje veľkosť a najvyššiu dôstojnosť človeka povolaného k životu a vstupu do vzťahu so samotným Životom, s Bohom“. Svätý Otec ďalej na obraze stvorenia človeka z knihy Genezis ukazuje, že každý človek bez rozdielu bol pozvaný do vzťahu s Bohom. Avšak aj po prvotnom hriechu ostáva v človeku túžba po vzťahu a dialógu so Stvoriteľom. „... aj keď sa Boh odmieta alebo popiera, nestráca sa neuhasiteľný smäd po nekonečne, ktorý je v človeku. Tak sa začína bláznivé a sterilné hľadanie po „falošných nekonečnách“, ktoré by ho mohli aspoň na chvíľu uspokojiť. [...] Človek sa tak – bez toho aby to vedel – vydáva hľadať Nekonečno, avšak nesprávnym smerom: v drogách, v neusporiadanej sexualite, v technológii, v úspechu za každú cenu a nakoniec v klamlivých formách náboženstva. Aj dobré veci, ktoré Boh stvoril aby privádzali človeka k nemu sú často zabsolutizované a stávajú sa idolmi, ktoré nahrádzajú Stvoriteľa“.
„Uznanie, že sme stvorení pre nekonečno, pokračuje Benedikt XVI., znamená nastúpiť na cestu očisťovania od toho, čo sme nazvali „falošnými nekonečnami“ cestu obrátenia srdca a mysle. Je dôležité odtrhnúť sa od všetkých falošných prísľubov o nekonečne, ktoré človeka zvádzajú a zotročujú. Aby človek skutočne objavil seba samého, musí uznať že je stvorením, závislým na Bohu. [...] Je zaujímavé všimnúť si ako sv. Pavol v Liste Rimanom vidí v opozícií voči otroctvu nie tak slobodu, ako skôr synovstvo, prijatím Ducha Svätého, ktoré nás robí adoptovanými synmi a dovoľuje nám volať k Bohu: „Abbà! Otče!“ (porov. 8,15). Apoštol národov hovorí o „škodlivom“ otroctve. O otroctve na hriechu, zákone a telesných vášňach. Jeho protikladom nie je autonómia, ale „otroctvo Krista“ (porov. 6,16-22), on sám sa označuje: „Pavol, služobník Krista Ježiša“ (1,1). Základným bodom teda nie je eliminovanie závislosti, ktorá je základom človeka, ale jej nasmerovanie k Tomu, kto jediný nás môže urobiť slobodnými“.
Benedikt XVI. ďalej píše, že z tohto kontextu vyvstáva jedna otázka. „Nie je náhodou človeku štrukturálne nemožné žiť na úrovni vlastnej prirodzenosti? Nie je náhodou toto spojenie s nekonečnom po ktorom stále túži akýmsi odsúdením, pretože to nedokáže naplniť? Táto otázka nás privádza priamo do podstaty kresťanstva. Samotné Nekonečno, aby ho mohol človek zakúsiť si vzalo konečnú formu. Od vtelenia, od momentu kedy sa Slovo stalo telom je zrušená neprekonateľná vzdialenosť medzi konečnom a
nekonečnom. Večný a nekonečný Boh opustil nebo a vstúpil do času, ponoril sa do ľudskej konečnosti. Už nič nie je banálne alebo bezvýznamné na životnej ceste a vo svete. Človek bol stvorený pre nekonečného Boha, ktorý sa stal telom, vzal si našu prirodzenosť, aby ju pozdvihol do svojej Božej prirodzenosti“. V závere svojho posolstva Svätý Otec ukázal na príklad božieho služobníka Luigiho Giussaniho, ktorý svedčil o živote ako o povolaní a že každá životná skúsenosť je príležitosťou kráčať, sprevádzaní Bohom, na ceste k nekonečnosti. – js –