Príhovor Svätého Otca pred modlitbou Anjel Pána

Pápež Benedikt XVI. mal na programe dnešného sviatočného dňa aj poludňajšiu modlitbu Anjel Pána. Pútnikom na nádvorí pápežského letného sídla priblížil vo svojom príhovore pred modlitbou pôvod a význam slávnosti Nanebovzatia.

„Uprostred mesiaca august slávi Cirkev na západe a východe slávnosť Nanebovzatia Panny Márie. V Katolíckej cirkvi dogma o nanebovzatí, ako vieme, bola vyhlásená ctihodným pápežom Piom XII. počas Svätého roku 1950. Avšak oslava tohto mariánskeho tajomstva siaha svojimi koreňmi do viery a kultu prvých dvoch storočí Cirkvi. Hlboká úcta voči Božej Matke sa totiž postupne rozvíjala v kresťanskom spoločenstve.
Už na konci 4. stor. a na začiatku 5. stor. máme svedectvá rôznych autorov, ktorí potvrdzujú, že Mária je v Božej sláve v celej svojej celistvosti – dušou a telom. Efezským koncilom v r. 431 sa slávnosť Božej matky ešte viac upevnila a v 6. stor. v Jeruzaleme zmenila svoju tvár a stala sa slávnosťou usnutia, prechodu či nanebovzatia Márie – teda slávnosťou momentu, v ktorom Mária opustila scénu tohto sveta a oslávená dušou i telom prešla do Neba, k Bohu.

Aby sme pochopili Nanebovzatie, musíme sa zahľadieť na Veľkú noc, na to veľké tajomstvo našej spásy, ktoré naznačuje Ježišov prechod do slávy Otca skrze utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie. Mária, ktorá porodila Božieho Syna v tele, je stvorením najviac zahrnutým do tohto tajomstva: vykúpená už od prvej chvíle svojho života a pridružená úplne osobitným spôsobom k utrpeniu a sláve svojho Syna. Nanebovzatie Márie je tak Kristovým veľkonočným tajomstvom, ktoré sa v plnosti realizuje v nej. Ona je dôverne zjednotená so svojim zmŕtvychvstalým Synom, víťazom nad hriechom a smrťou, a úplne jemu pripodobnená. No nanebovstúpenie je skutočnosťou, ktorá sa dotýka aj nás, pretože nám jasne ukazuje náš osud, ako aj osud ľudstva a dejín. V Márii naozaj kontemplujeme skutočnosť slávy, do ktorej je pozvaný každý z nás a celá Cirkev.

Stať z Evanjelia podľa sv. Lukáša, ktorú čítame v liturgii dnešnej slávnosti, nám dáva nazrieť na cestu Nazaretskej panny, ktorou prešla, aby mohla byť v Božej sláve. Je to rozprávanie o Máriinom navštívení Alžbety (Lk 1,39-56). Mária je tu vyhlásená za požehnanú medzi všetkými ženami a blahoslavenú, lebo uverila v naplnenie slov, ktoré povedal Pán. V speve Magnifikat, ktorý s radosťou prednáša Bohu, prezrádza svoju hlbokú vieru. Samu seba zaraďuje medzi „chudobných“ a „ponížených“, ktorí nemajú dôveru vo svoje vlastné sily, ale dôverujú Bohu a nechávajú priestor pre jeho pôsobenie, schopné vykonať veľké veci práve v slabosti. Kiež nás Nanebovzatie otvorí pre žiarivú budúcnosť, ktorá nás čaká, ktorá nás taktiež silno pozýva viac dôverovať Bohu, nasledovať jeho Slovo, hľadať a plniť jeho vôľu každý deň. To je cesta, ktorá robí požehnanou našu pozemskú púť a otvára nám brány neba.
Drahí bratia a sestry, ekumenický Druhý vatikánsky koncil potvrdzuje: „Mária po svojom nanebovzatí (…) mnohonásobným orodovaním nám naďalej získava dar večného spasenia. S materinskou láskou sa stará o bratov a sestry jej Syna, ktorí ešte putujú a nachádzajú sa v nebezpečenstvách a ťažkostiach, dokiaľ sa nedostanú do blaženej vlasti.” (Lumen gentium, 62). Vzývajme svätú Pannu, aby bola hviezdou, ktorá vedie naše kroky v ústrety jej Synovi, na našej ceste k dosiahnutiu nebeskej slávy, do večnej radosti.“ – jm –