Mons. Fisichella na stretnutí o novej evanjelizácii v Austrálii: „Nová evanjelizácia
je výzvou“
V najstaršom a najľudnatejšom štáte Austrálie Nový Južný Wales sa dnes začalo trojdňové
stretnutie venované novej evanjelizácii. Organizuje ho Konferencia biskupov Austrálie
v meste Chatswood pod názvom „Proclaim 2012“. Medzi relátormi stretnutia je
aj arcibiskup Rino Fisichella, predseda Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie,
ktorý tu prednesie dva príspevky. V dnešnom sa zameral na tému „Čo je nová evanjelizácia
a čo znamená pre Cirkev“. Svoj ďalší príhovor – „Ježiš a Rok viery;
naliehavosť novej evanjelizácie“ – prednesie v závere podujatia v sobotu
11. augusta.
„Nová evanjelizácia je výzvou. Dokonca veľkou výzvou,
aby Cirkev nanovo, akoby na potvrdenie, prijala prítomnosť vzkrieseného
Krista, ktorý ju vedie dejinami.“ Takto odpovedal na základnú otázku o novej evanjelizácii
Mons. Fisichella v úvode príspevku, v ktorom ďalej povedal:
„Mohli
by sme nájsť niekoľko rôznych definícií novej evanjelizácie. Avšak už v roku
1974 Pavol VI. povedal: «Nijaká čiastočná a neúplná definícia však nemôže vystihnúť
takú bohatú, zložitú a dynamickú skutočnosť, akou je evanjelizácia, bez toho, žeby
sa nevystavovala nebezpečenstvu, že pojem evanjelizácie ochudobní alebo skomolí. Evanjelizáciu
nemožno naplno pochopiť, ak nevezmeme do úvahy všetky jej zásadné zložky» (Apoštolská
exhortácia Pavla VI. Evangelii nuntiandi, b. 17). A predsa zdôraznil,
aby sa predišlo pochybnostiam: «Nemožno hovoriť o skutočnej evanjelizácii,
ak sa pri nej nehlása aj meno, učenie, život a prisľúbenie, kráľovstvo a tajomstvo
Ježiša Nazaretského, Syna Božieho» (b. 22). Obava Pavla VI. o to, aby evanjelizácia
bola naozaj nová, je vyjadrená v tejto pasáži: «Otázka: Ako evanjelizovať?
– je stále časová, pretože spôsoby hlásania evanjelia sa menia podľa miesta, času
a ľudských kultúr, a provokujú teda do určitej miery naše schopnosti, aby hľadali
a prispôsobovali sa. Najmä od nás, cirkevných pastierov, sa vyžaduje, aby sme nebojácne
a múdro hľadali najvhodnejšie a najúčinnejšie spôsoby, ako hlásať evanjeliové posolstvo
ľuďom našich čias» (b. 40).
Pápež Ján Pavol II. nás 27 rokov, počnúc
svojou kázňou v Novej Hute v júni 1979, kde prvýkrát použil termín novej evanjelizácie,
učil, aké dôležité je pochopiť význam nového zápalu, nových metód a nových
vyjadrení. Nakoniec Benedikt XVI. chcel uskutočniť túto výzvu v praxi a zriadil
Pápežskú radu na podporu novej evanjelizácie, aby poskytol adekvátne odpovede;
aby sa celá Cirkev, ktorá sa nechá premeniť mocou Ducha Svätého, predstavila
súčasnému svetu s misijnou horlivosťou, schopná podnietiť novú evanjelizáciu.“
Ďalej
sa predseda Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie zameral na nových evanjelizátorov,
bez ktorých – ako uviedol – nemožno hovoriť o novej evanjelizácii. odvolal sa na slová
sv. Pavla z Listu Rimanom: «Lebo každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený.
Ale ako budú vzývať toho, v ktorého neuverili? A ako uveria v toho, o ktorom nepočuli?
A ako počujú bez kazateľa? A ako budú kázať, ak nie sú poslaní? Ako je napísané: Aké
krásne sú nohy tých, čo hlásajú dobrú zvesť» (Rim 10, 13-15). Zdôraznil tiež, že prvým
evanjelizátorom je biskup. Jemu bol zverený mandát byť nástupcom apoštolov, živým
a odvážnym ohlasovateľom vzkrieseného Krista. Poukázal na nezastupiteľnú úlohu laikov
uprostred Cirkvi a spoločnosti, a to vďaka sviatostnému životu a účasti na liturgii.
Osobitným priestorom pre novú evanjelizáciu je nakoniec činorodá milosrdná láska.
„V tomto horizonte“, ako uviedol Mons. Fisichella, „nachádzame nespočetné
konkrétne prejavy, skrze ktoré je Cirkev neustále prezentovaná svetu“.
–jk-