Komentár sr. Agnes Jenčíkovej CJ: Srdce pokoja a pokoj srdca

Milí poslucháči, iste je vám známy výrok, ktorý zaznieva i v liturgii, že „srdcom pokoja je pokoj v srdciach“. Priznám sa, že pre mňa je vždy výzvou a zamýšľam sa nad tým, ako zrealizovať jeho posolstvo.
Pokoj, či nazvime ho mier, v celospoločenskom význame, je stav bez vojny či bojov, stav absencie konfliktov. Ako mier sa označuje aj dohoda alebo zmluva o takomto stave. Existencia mieru spravidla zabezpečuje optimálne podmienky na rozvoj infraštruktúry, industrializácie, vzdelávania a životnej úrovne obyvateľstva. dokumentujú skutočnosť, že mier ako absencia konfliktu je výsledkom intenzívnych vyjednávaní predstaviteľov zainteresovaných strán a stabilita mieru je podmienená permanentnou vedomou spoluprácou.
Pápež Pius XII. poznamenáva, že budova mieru by spočívala na a nestálom , ak by sa neprestalo s takým , ktorý robí z postrkovaného na politickej a jednoduché v hospodárskych .
Albert Einstein dodáva, že mier nemôže byť udržovaný násilím, môže byť dosiahnutý len porozumením.
Iste mi dáte za pravdu, že keď sa obzrieme okolo seba a započúvame do toho, čo sa deje vo svete, vidíme, že mnohé miesta našej planéty sa zmietajú v násilných konfliktoch. Zdá sa, akoby istá temná clona zahalila našu dobu a nedovoľuje nám jasne vidieť svetlo. A predsa, každý si želá mier. Ako to, že nie je možné ho nastoliť?
Immanuel Kant akoby sa pokúšal odpovedať na túto otázku, vyjadriac svoje presvedčenie, že politika sa musí skloniť pred mravnosťou... Mravnosť vytvára politiku odmietaním vojny, trvaním na večnom mieri a právach človeka.
A Václav Havel pokračuje, že mier neohrozujú ani tak zbrane, ako skôr ľudia, ktorí ich vyrábajú, inštalujú a sú ochotní ich použiť, teda ľudia s tvrdým srdcom.
Mier je výrazom kráľovského zmýšľania, výsledkom vnútornej vyrovnanosti a zmierenia v srdci jednotlivca.
Benedikt XVI. sa vo svojich príhovoroch často s dôrazom dotýka tejto skutočnosti a hovorí, že „mier či pokoj je ovocím spravodlivosti a dôsledkom lásky. Je v prvom rade Božím darom a nie len darom, ktorý človek prijíma, ale aj dielom, ktoré má vytvárať. Aby sme boli skutočnými tvorcami pokoja, musíme sa cvičiť v súcite, solidarite, spolupráci, bratstve, musíme byť aktívni v rámci spoločenstiev a angažovať sa za väčšie uvedomovanie si národných a medzinárodných problémov a tiež uvedomovanie si významu hľadania vhodných spôsobov ako rozdeľovať bohatstvo, podporovať rozvoj a spolupracovať na pozitívnom vývoji a riešení konfliktov. Pokoj pre všetkých sa rodí zo spravodlivosti pre každého a nikto nemôže byť vylúčený z tejto základnej povinnosti podporovať spravodlivosť v rámci vlastných kompetencií a zodpovednosti.“
Možno si povieme, že sme príliš malí na to, aby sme sa mohli vo veľkom meradle sveta pričiniť o mier a pokoj. Na druhej strane zo skúsenosti dobre vieme, ako ťažko sa žije bez mieru a pokoja srdca v našom malom osobnom svete.
Kamil Peteraj pomenoval túto skutočnosť absencie pokoja v srdci osamelosťou a metaforou zimy. Dovolím si zacitovať pár slov z textu jednej jeho piesne:
„Kto pokoj v srdci nenosí, v záhrade zimnej kráča sám, bez kvetov krehnú mu prsty, nemôže šepkať: rád ťa mám. Za úsmev úsmev nedá, v záhrade zimnej kráča sám, kvet sa mu v srdci zlomil, dal mi ho na obločný rám.“
Paul Tournier vo svojej knihe Osamělost mezi lidmi akoby predstavil rozpoloženie takéhoto osamelého človeka: „...jeho strach vytvára to, čoho sa bojí, jeho sťažnosti zhoršujú situáciu, čo ich vyvoláva, a tak, požiadavky sťažujú naše konflikty a naše konflikty pritvrdzujú požiadavky, izolácia vedie k ešte väčšej izolácii. Tento prírodný zákon má však aj druhú stranu: pravda plodí pravdu, odpustenie odzbrojuje nespravodlivosť, láska vytvára spoločenstvo, a spoločenstvo rieši konflikty, otvorený a úprimný postoj začleňuje človeka do spoločenstva, získava si srdcia druhých a pomáha im vyjsť z citovej izolácie.“
Nedávno som sa stretla s istou známou, ktorá sa po dlhšom období osobnej krízy, spôsobenej z veľkej časti i negatívnym postojom okolia, po zmene pracovného miesta ocitla v kolektíve ľudí, ktorí jej prejavili ocenenie, pokojné prijímanie jej prípadných slabostí, i srdečný prejav radosti z toho, že je medzi nimi. Priam rozkvitla, ožila a má chuť púšťať sa do veľkých vecí a takisto, dávať ďalej to, čo nezištne a úprimne dostáva. Možno jeden zo zriedkavých prípadov. Ale na druhej strane, ako málo stačí...
Iste je nám známa reč, ktorú Ježiš predniesol na vrchu, keď medzi blahoslavenstvami vyzdvihol jednanie tých, ktorí sú tichí, lebo im bude patriť zem; i tých, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi. Je to veľká výzva a veľmi konkrétne poslanie. Znamená, že človek je schopný pokoj dať i prijať.
Blahoslavený Ján Pavol II. dodáva, že ak sa do malej, miestnej realizácie veľkého „sna“ o pokojnom svete spoločne zapoja mnohí ľudia, môže sa ľudstvo čoraz viac stávať jednou rodinou a naša zem skutočným „spoločným domovom“.
Milí priatelia, prajem nám všetkým, aby sme si nedali vziať sen o pokoji srdca a mieri, a aby sme v sebe našli silu a schopnosť realizovať ten malý zárodok šťastia pre náš svet, ktorý nosíme v sebe.