Antonio Franco o skúsenostiach z pôsobenia vo Svätej zemi

Apoštolský nuncius Izraela a Cypru a apoštolský vyslanec v Jeruzaleme a v Palestíne Antonio Franco končí po šiestich rokoch vo svojom úrade z dôvodu dosiahnutia kánonického veku. O svojich skúsenostiach a dojmoch z pôsobenia vo Svätej zemi sa pre Vatikánsky rozhlas vyjadril slovami: „Uprostred pocitov, ktoré zažívam, je to predovšetkým veľká vďačnosť Pánovi a predstaveným, ktorí mi umožnili prežiť tieto roky tu vo Svätej zemi. Musím sa priznať, že pred tým som tu nikdy nebol; po prvýkrát som vkročil na Svätú zem až ako zástupca Svätého Otca. Bolo to pre mňa skutočné privilégium! Mohol som zažiť výnimočnosť tohto miesta na úrovni duchovnej – ako miesto dejín spásy a Božieho zásahu do ľudskej histórie. Na druhej strane je tu celá tá zložitá problematika vzhľadom na ťažkú situáciu, v ktorej je Cirkev povolaná, aby ju prežívala spolu s ostatnými. Cirkev môže a má sa usilovať byť sprostredkovateľkou, a tým aj nositeľkou posolstva, medzi jednými a druhými. To predstavuje to úsilie vkladané do mnohých iniciatív, aby sa vytvárala mentalita, ktorá prekročí napätia. Nedostatok pokoja tu tvorí podstatu problému. Najhlbšou túžbou môjho srdca je, aby sa naozaj dosiahli podmienky mieru v spravodlivosti, lebo nemôže jestvovať mier bez spravodlivosti, keď chýba vzájomný rešpekt.“
Na margo budúcej návštevy Svätého Otca v susednom Libanone, arcibiskup António Franco povedal: „Prínosom Svätého Otca je svedectvo, vízia ľudského spolunažívania, v ktorom prevažuje ohľaduplnosť voči zákonom, a ku ktorému má smerovať úsilie politiky ako k
cieľu všetkého ľudského snaženia a činnosti. Teda úlohou pápeža či výzvou, ktorú so sebou prináša, je silný apel na ten najhlbší rozmer bytosti, osoby; na ten duchovný a náboženský rozmer, ktorý je prameňom nádeje – nádeje na život, v ktorom vládne rešpekt, pokoj a vzájomné prijatie.“ – jm –