Zamyslenie P. Milana Bubáka k 16. nedeli v Cezročnom období

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 16. nedeľu v Cezročnom období s názvom Ako riešiť stav vnútornej rozbitosti?
Božie slovo nasledujúcej nedele nám nastoľuje zaujímavú tému, tému pastiera a jednoty jeho stáda. V prvom čítaní z proroka Jeremiáša Pán hovorí: „Beda pastierom, ktorí nivočia a rozháňajú stádo, ktoré ja pasiem, hovorí Pán. Preto takto hovorí Pán, Boh Izraela, pastierom, ktorí pasú môj ľud: Vy ste rozptýlili moje stádo; rozháňali ste ho a nedohliadli naň. Preto ja dohliadnem na vás, na zlobu vašich skutkov, hovorí Pán.“O akých pastieroch a o akých ovciach to Boh u Jeremiáša hovorí? Zaiste téma má už na prvý pohľad jasného adresáta: vodcov ľudu a ich štýl vodcovstva. Túto tému si však ja dnes dovolím nezvoliť, pretože by sa mohlo ľahko stať, že seba samých, ktorí sme členmi stáda a nie pastiermi, by sme mohli z
nedeľného Božieho slova ľahko vynechať a sústrediť sa len na iných; povedzme na politikov, biskupov, kňazov, učiteľov a podobne. A Božie slovo je pre predsa všetkých.
Pozrime sa teda na tému pastiera a stáda pozrieť z iného uhla: napríklad z uhla tzv. osobnej celistvosti, alebo použijúc trocha odbornejší termín, integrity našej osobnosti. Pastierom budeme v tomto prípade my sami a stádom oviec náš charakter, skladajúci sa z množstva komponentov. Každý z nás je volaný od Boha k tomu, aby ako ľudská bytosť tvoril jednotu. Aby všetko v ňom bolo zjednotené a aby to spolu jedno z druhým hralo jeden chorál na úctu Boha Stvoriteľa.
Žiaľ nie vždy to tak je. Celistvosť našej osobnosti je neustále vystavovaná nebezpečenstvu tzv. dezintegrácie; tzn. rozkladu do vzájomne nezlučiteľných častí. Hlava a srdce, ideál a realita, moje súkromné ja a moje verejné ja sa dosť často dostávajú do čudného ba často rozporuplného vzťahu. Sú oblasti, kde táto schizofrénia je zvlášť viditeľná; napríklad politika. Tá človeka, ktorý si túži zachovať osobnú integritu stavia pred obrovskú výzvu. Sú témy, kde sa politici postavia pri verejnej prezentácii na úplne inú pozíciu, než akú zastávajú vo svojom osobnom živote.
Veci, ktoré ohrozujú našu integritu nájdeme však všade. Spisovateľ Kurt Vonnegut vo svojom románe Matka Noc píše o schizofrénii, ktorá pod vedením nacionálnych socialistov bujnela v nacistickom Nemecku. Typický občan Nemecka tej doby bol dobrým otcom a manželom doma, no oddaným zástancom globálnej agresie v práci. Koncept tzv. „dvojitého rozmýšľania“, ktorý pochádza od Georgea Orwella nám vysvetľuje, ako je totalitárny režim schopný dokonale ovládať ľudí, ak občania nepochopia význam svojej osobnej integrity alebo ak snahu o osobnú integritu nepostavia vo svojom živote na prvé miesto.
Autor Ignazio Silone píše napríklad o sudcovi, ktorý svoj profesionálny život oddelil od svojho osobného „ja“ tak dokonale, že bol schopný vyhlásiť istú chudobnú krajčírku, ktorú brutálne dohrýzol pes za vinnú, lebo ho vraj sama k tomu vyprovokovala. Hoci bol vnútorne presvedčený, že táto zranená žena bola nevinná, nemal ani najmenšieho záujmu, aby vyniesol na svetlo všetky potrebné skutočnosti, ktoré by čin objasnili v jeho skutočnej pravdivosti. A v snahe vyhnúť sa tomu, aby jeho osobné poznanie ovplyvnilo jeho profesionálnu povinnosť, ženinu obhajobu nechal odvíjať sa tak úboho, že vznesené evidencie a svedectvá mu potom umožnili vyniesť rozsudok, o ktorom jasne vedel, že je nespravodlivý.
Vo vydaní novín Financial Post zo 7. januára 1994 redaktor Erik Larson píše o istom vydavateľstve, ktoré vydáva knihy, ktoré poskytujú čitateľom návody na to, ako vyrábať bomby a ako zabíjať ľudí. Tieto knihy dobre pozná polícia a tajná služba, ktorá ich našla v knižniciach sériových vrahov a bombových útočníkov. Katalóg vydavateľstva obsahuje napríklad tituly: Dvadsať jedna techník tichého zabíjania; Nájomný vrah: Technická príručka pre nezávislých dodávateľov a Doma vyrobený C-4, čo je príručka ako vyrábať silné explózie. Obhajoba vlastníka vydavateľstva, ktorý sa snažil ospravedlniť svoje počínanie, keď bol konfrontovaný, je príkladom roztrieštenosti osoby: „Ako človek cítim ľútosť nad tými, ktorým bude spôsobené osobné utrpenie. No ako vydavateľ a pragmatik necítim absolútne žiadnu zodpovednosť za zneužitie poskytnutých informácií“.
Hlavné nebezpečenstvo, ktoré stojí pred vnútorne rozdelenou osobou – okrem toho, že robí zlo, za ktoré necíti zodpovednosť – je i to, že ani on sám nebude po čase vedieť, kto je. Nathanael Hawthorne poznamenáva: „Žiaden človek si nemôže natrvalo obliekať jednu tvár v súkromí a druhú na verejnosti bez toho, že by v konečnom dôsledku neupadol do totálneho zmätku ohľadom toho, kým vlastne v skutočnosti je.“
Kde sa deje chyba? Podľa Jeremiáša príčina je v pastieroch, alebo presnejšie v pastierovi, ktorý nie je verný v plnení si svojich pastierskych povinností, a ktorý tak spôsobuje, že sa ovce rozutekajú. Kto je to ten pastier, o ktorom hovorí prorok? To je ten vnútorný princíp, ktorý Boh hlboko vtlačil do každého jedného z nás, aby pôsobil ako unifikačný, zjednocujúci element, ktorý drží všetky časti nás samých pohromade, a pod vedením ktorého potom my, ako ucelené osoby kráčame jedným a tým istým smerom, smerom k Bohu. To je ten vnútorný princíp, ktorý pochádza od Boha a ktorý musí byť stále Bohom vedený, nazývame svedomím. Svedomie, to je ten pastier. Keď naše svedomie počúva Boha, potom je zjednocujúcim princípom, potom sa vie vyznať v konfliktných situáciách a reagovať v nich s plnou zodpovednosťou, dôstojnosťou a láskou a s plným pozitívnym efektom. Ak je svedomie riadené Bohom, potom vie, ako sa zachovať aj v situáciách konfliktu a rozporu.
Ak je však svedomie pod vedením nie Boha, ale Zlého, potom tam je nejednota, rozhádzanosť, rozháranosť, roztratenosť, rozbitosť. Problémom našej vnútornej rozbitosti a nefunkčnosti je teda to, čím sa nechávame viesť a formovať, koho počúvame. Je to prijatie Zlého za svojho formovateľa a vodcu. Je to upísanie sa, hoci často nevedomé, Zlému. A preto je tu to beda v slovách Pána z knihy proroka Jeremiáša.
Kde je riešenie? Vidíme ho v evanjeliu: „Keď Ježiš vystúpil videl veľký zástup a bolo mu ich ľúto, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam“. Hľa tu je to, teda. Ježiš zhromažďuje znova to, čo bolo už roztratené, prijíma a objíma roztratené častice celku, uzdravuje a učí. A znova ich prijíma pod svoj vplyv. Skladá dohromady roztratené kúsky a vytvára z nich harmonický a dobre fungujúci celok. A tu je riešenie problému aj našej rozbitosti: Nechať sa formovať Ježišom, Bohom, znova, presne tak, ako sme to možno už robili kedysi.
Nech je on tým, ktorý formuje nášho vnútorného pastiera, ktorý ho napĺňa energiou, záujmom, oduševnením, zručnosťou a odvahou viesť vnútorné stádo a byť mu sebavedomým pastierom.