Po štyridsiatich rokoch sa Jozeph Ratzinger ako pápež vrátil do domu verbistov v Nemi.
Návšteva mala súkromný charakter, podobne ako tie, ktoré uskutočnili Ján XXIII. pred
päťdesiatimi rokmi 23. augusta 1962 a Pavol VI. dňa 6. septembra 1965. V budove
sídlia verbisti od roku 1962. V týchto dňoch sa tam zišli rehoľníci zo Spoločnosti
Božieho slova, ktorú založil Arnold Janssen, zo 65-tich rehoľných provincií z celého
sveta, v zastúpení 6015 spolubratov, ktorí dnes pôsobia na piatich kontinentoch. Dokument
Druhého vatikánskeho koncilu – dekrét Ad gentes o misionárskej činnosti Cirkvi bol
vypracovaný práve v Nemi. Išlo o „neobyčajne pohnutú históriu“, keďže len počas tretieho
zasadnutia Koncilu vyvolal náčrt dekrétu diskusiu a otcovia komisie požadovali vypracovanie
nového dokumentu. Vznikol tak podvýbor, ktorý viedol páter Schütte, zložený zo štyroch
biskupov a piatich odborníkov, vrátane mladého Josepha Ratzingera.
Z blízkeho
letného sídla v Castel Gandolfe sa Benedikt XVI. do Centra Ad gentes, ako sa dnes
dom verbistov na pamiatku historického stretnutia koncilovej komisie nazýva, dopravil
automobilom. Svätého Otca tam privítal nový generálny superior, Nemec Heinz Kulűke,
spolu so svojim predchodcom Antoniom Perniom a generálnym prokurátorom Giancarlom
Girardim, ako aj komunita z generálnej kúrie v Ríme a 150 účastníkov 17. generálnej
kapituly, ktorá sa koná od 17. júna do 15. júla. V hlavnej kaplnke pápež zotrval v
adorácií pred Najsvätejšou sviatosťou a po pozdrave P. Antonia Perniu sa prítomným
prihovoril nasledovne:
„Drahí bratia, som veľmi vďačný za možnosť po 47
rokoch znovu navštíviť tento dom v Nemi. Je to pre mňa nádherná spomienka, možno najkrajšia
spomienka z celého koncilu. Býval som v centre Ríma, v Kolégiu Anima, ktoré bolo obklopené
hlukom. Všetko to okolo malo svoje čaro, ale prísť sem, bývať uprostred zelene, v
prírode, dýchať čerstvý vzduch, bolo samo osebe pekné. Tiež byť v skupine s mnohými
veľkými teológmi, zamestnanými prípravou pekného a dôležitého dokumentu o misiách.
Pamätám
si na vtedajšieho pátra generála Schütteho, ktorý si toho veľa vytrpel v Číne, bol
odsúdený a nakoniec vyhostený z krajiny. Bol plný misionárskeho dynamizmu, plný nadšenia
z toho, aby sa nanovo prejavil misionársky duch. Ani neviem prečo, ale bol to on,
kto ma, veľmi mladého a neveľmi dôležitého teológa – sem pozval. Bolo to pre mňa veľký
dar. Potom si pamätám na Fultona Sheena, ktorý nás večer fascinoval svojimi príhovormi,
potom páter Congar, veľký misionári z Luvenskej univerzity. Toto všetko bolo pre mňa
veľkým duchovným obohatením a darom.
Pripravovali sme dekrét bez veľkých kontroverzií.
Bola tu jedna, ktorú som popravde nikdy nepochopil a týkala sa Louvainskej a Münsterskej
školy : Či prvotným cieľom misií je implantatio Ecclesiae alebo annuntio
Evangelii?- (teda ustanovovanie cirkvi na misijných územiach, alebo ohlasovanie
evanjelia?). Všetko sa však spájalo v jedinej dynamickej potrebe prinášať svetlo Božieho
slova, svetlo Božej lásky do sveta a vniesť do tohto ohlasovania novú radosť.
Takto
sa tu v tých dňoch zrodil pekný a dobrý dekrét, ktorý prijali takmer jednohlasne všetci
konciloví otcovia a pre mňa aj jeden veľmi dobrý doplnok pre Lumen Gentium,
pre ktorý sme našli trojičnú ekleziológiu, ktorá vychádzala predovšetkým z klasickej
myšlienky bonum diffusivum sivi sui, dobro má potrebu komunikovať sa, dávať
sa, nemôže ostať iba v sebe samom. Dobrá vec, samotná dobrota je vo svojej podstate
communicatio. Toto sa zjavuje vo vnútornom tajomstve Božej Trojice a šíri sa
dejinami spásy a v našej potrebe zdieľať dobro, ktoré sme dostali, s druhými.
Pri
týchto spomienkach som často myslel na tieto dni v Nemi, ktoré ako som povedal sú
základnou súčasťou koncilovej skúsenosti. Veľmi sa teším, že vaša spoločnosť kvitne.
Páter generál hovoril o šiestich tisícov členoch v mnohých krajinách a z mnohých národov.
Misionársky dynamizmus žije iba vtedy, ak žije evanjeliová radosť, ak zakúšame dobro,
ktoré pochádza od Boha, a ktoré musí a chce sa komunikovať. Ďakujem vám za tento
váš dynamizmus. Pre túto vašu kapitulu zvolávam všetko Božie požehnanie, nech vám
dá inšpiráciu, aby tá istá inšpiratívna sila Ducha Svätého, ktorá nás tu v tých dňoch
zhromaždila, bola prítomná vo vás a pomohla vám nájsť cestu pre vašu Spoločnosť, ohlasovať
evanjelium ad gentes pre najbližšie roky. Nech vás Boh žehná! Modlite sa za
mňa tak, ako sa ja modlím za vás. Ďakujem! – mf, js –