Videoposolstvo Benedikta XVI. účastníkom eucharistického kongresu
Na záver svätej omše „Statio Orbis“ v írskom Dubline, bolo účastníkom 50. medzinárodného
eucharistického kongresu premietnuté videoposolstvo Svätého Otca. Prinášame vám
jeho plné znenie:
Drahí bratia a sestry, s veľkou radosťou v Pánovi pozdravujem
všetkých vás, ktorí ste sa zišli na 50. medzinárodnom eucharistickom kongrese v Dubline.
Osobitným spôsobom kardinála Bradyho, arcibiskupa Martina, kňazov, rehoľníkov, írskych
veriacich a všetkých vás, ktorí ste prišli z ďaleka podporiť írsku cirkev svojou prítomnosťou
a modlitbami. Téma kongresu – Spoločenstvo s Kristom a medzi sebou navzájom – nás
vedie k uvažovaniu o Cirkvi ako o tajomstve spoločenstva s Kristom a medzi všetkými
údmi jeho tela. Od počiatku bol termín koinonia, teda spoločenstvo,
výrazom, ktorým Cirkev označovala samu seba v spojení s Kristom, svojim zakladateľom,
a sviatosťami, ktoré sama slávi, predovšetkým v slávení eucharistie. Prostredníctvom
krstu sme účastní na Kristovej smrti a znovu sa rodíme do veľkej rodiny bratov a sestier
Ježiša Krista. Skrze Sviatosť birmovania dostávame pečať Ducha Svätého a spoluúčasťou
na eucharistii vstupujeme do spoločenstva s Kristom a medzi sebou, viditeľným spôsobom
na tejto zemi. K tomu dostávame prísľub večného života, ktorý nás čaká.
Kongres
sa uskutočňuje v čase, v ktorom sa Cirkev na celom svete pripravuje na oslavy Roku
viery, keď si pripomína 50. výročie zahájenia Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý
viedol k obnove Rímskeho obradu takým spôsobom, ako sa to neudialo nikdy predtým.
Dnes, s odstupom času od pôvodných úmyslov koncilových otcov týkajúcich sa liturgickej
obnovy a vo svetle skúsenosti univerzálnej Cirkvi v nasledujúcom období, je jasné,
že výsledok bol ohromujúci. Ale je tiež rovnako zrejmé, že sa objavili mnohé nepochopenia
a zneužívania liturgických obradov. Obnovenie vonkajších foriem, ktoré chceli konciloví
otcovia, malo za cieľ hlbšie preniknúť do podstaty tajomstva. Skutočným úmyslom tejto
obnovy bolo priviesť ľudí k osobnému stretnutiu s Pánom, prítomným v Eucharistii,
teda k živému Bohu takým spôsobom, aby skrze toto stretnutie s Kristovou láskou mohla
rásť vzájomná láska medzi jeho bratmi a sestrami. Nezriedka obnova liturgie ostala
iba pri vonkajšom aspekte a „aktívna účasť“ bola zamenená s vonkajším konaním. Ešte
stále ostáva mnoho, čo treba vykonať ku skutočnej liturgickej obnove. Novým spôsobom,
stále zameranom na materiálne veci, sa musíme naučiť znovu rozpoznať tajomnú prítomnosť
vzkrieseného Pána, ktorý jediný môže dať dych a hĺbku nášmu životu.
Eucharistické
slávenie je kult celej Cirkvi, ale vyžaduje si aj plnú zaangažovanosť každého kresťana
v poslaní Cirkvi. Zahŕňa v sebe výzvu k svätosti Božieho ľudu, ale aj výzvu k svätosti
jednotlivca. Je to slávenie v radosti a jednoduchosti, ale je to tiež slávenie čo
najdôstojnejším spôsobom. Pozýva nás kajať sa z našich hriechov, ale aj odpúšťať bratom
a sestrám. Spája nás v Duchu, ale zároveň nám v tom istom Duchu prikazuje, aby sme
ohlasovali dobrú zvesť o spáse ostatným.
Eucharistická slávnosť je pripomienkou
Kristovej obety na kríži, jeho tela a krvi ponúknutých v novej a večnej zmluve na
odpustenie hriechov a premenu sveta. Írsko bolo po celé stáročia vnútorne formované
svätou omšou. Z jej sily a milosti prežívali hrdinským spôsobom vieru v tejto zemi
celé generácie mníchov, mučeníkov a misionárov, ktorí potom túto dobrú zvesť o Božej
láske a odpustení šírili v iných krajinách. Ste dedičmi tej cirkvi, ktorá bola veľkou
silou dobra vo svete a ktorá ponúkla mnohým iným hlbokú a trvajúcu lásku ku Kristovi
a jeho Najsvätejšej Matke. Vaši predkovia v írskej cirkvi poznali spôsob, ako žiť
svätosť v osobnom živote, ako ohlasovať radosť, ktorá vychádza z evanjelia, ako predstavovať
dôležitosť príslušnosti k univerzálnej cirkvi v spoločenstve s Petrovým stolcom a
ako odovzdávať budúcim generáciám lásku k viere a kresťanské čnosti. Naša katolícka
viera, presiaknutá hlbokým zmyslom pre Božiu prítomnosť, uchvátená krásou stvorenia,
ktoré nás obklopuje a očistená prostredníctvom osobnej ľútosti a vedomia Božieho odpustenia,
je dedičstvom, ktoré sa zdokonaľuje a živí vtedy, ak je pravidelne prinášaná na Pánov
oltár počas svätej omše. Radosť a vďačnosť za takéto bohaté dejiny viery boli pred
nedávnom zničené hrozným spôsobom, a to odhalením hriechov spáchaných kňazmi a zasvätenými
osobami voči tým, ktorí im boli zverení do starostlivosti. Namiesto toho, aby im ukazovali
cestu ku Kristovi, cestu k Bohu, namiesto svedectva o jeho dobrote, ich zneužívali
a ničili dôveryhodnosť posolstva, ktoré prináša Cirkev. Ako môžeme vysvetliť to, že
ľudia, ktorí pravidelne prijímali Kristovo telo a vyznávali svoje hriechy vo Sviatosti
pokánia mohli také niečo vykonať? Toto ostane tajomstvom. Je jasné, že ich kresťanstvo
nebolo živené radostným stretnutím sa s Ježišom Kristom. Ono sa stalo obyčajným zvykom.
Úmyslom koncilu bolo prekonať práve túto formu kresťanstva a znovu objaviť vieru ako
vnútorný, osobný vzťah s dobrotou Ježiša Krista. Eucharistický kongres má podobný
cieľ. Tu sa chceme stretnúť so vzkrieseným Pánom. Prosme ho, aby sa nás dotkol v hĺbke
nášho bytia. Nech Ten, ktorý po Veľkej noci dýchol na apoštolov a takýmto spôsobom
im dal svojho Ducha, dá aj nám rovnakým spôsobom svoj dych, silu Ducha Svätého, ktorý
nám pomôže stať sa svedkami jeho lásky a pravdy. Jeho pravda, je láska. Kristova láska
je pravdou.
Drahí bratia a sestry modlím sa, aby bol kongres pre každého z
vás plodnou duchovnou skúsenosťou spoločenstva s Kristom a jeho Cirkvou. V tejto chvíli
vás pozývam, aby ste sa ku mne pripojili v modlitbe za ďalší Medzinárodný eucharistický
kongres, ktorý sa uskutoční v roku 2016 v meste Cebu! Zo srdca pozdravujem filipínsky
ľud a uisťujem ho o svojej blízkosti v modlitbe v čase príprav na toto veľké cirkevné
stretnutie. Som si istý, že prinesie trvácu duchovnú obnovu nie len im, ale všetkým,
ktorí sa na ňom zúčastnia. Teraz zverujem každého z účastníkov práve končiaceho sa
kongresu pod ochranu Panny Márie, Božej matky, a pod ochranu sv. Patrika, veľkého
patróna Írska, a ako istotu radosti a pokoja vám udeľujem Apoštolské požehnanie. Preklad:
Jozef Šofranko SJ