Benedikt XVI. sa po prílete do Milána niečo po 17.00 hod. stretol s veriacimi na milánskom
hlavnom námestí Piazza del Duomo. Krátkymi príhovormi ho privítali milánsky starosta
Giuliano Pisapia a milánsky arcibiskup kardinál Angelo Scola. Svätý Otec sa následne
prihovoril zhromaždeným na námestí:
Pán starosta, vážení občianski predstavitelia,
ctihodní bratia v biskupskej a kňazskej službe, drahí bratia a sestry milánskej
arcidiecézy! Srdečne pozdravujem všetkých vás, ktorí ste sa tu zišli v takom počte,
ako aj vás, ktorí sledujete túto udalosť prostredníctvom rádia a televízie. Ďakujem
vám za vaše vrúcne prijatie! Ďakujem pánovi starostovi za srdečné privítanie. Úprimne
pozdravujem zástupcu vlády, zástupcu regiónu a provincie, ako aj civilných a vojenských
inštitúcií a ďakujem za poskytnutú pomoc pri príprave tejto návštevy. Som veľmi
rád, že tu dnes môžem byť medzi vami a ďakujem Bohu, že mi dal príležitosť navštíviť
vaše slávne mesto. Moje prvé stretnutie s Milánčanmi sa koná na hlavnom námestí Piazza
del Duomo, v srdci Milána, kde stojí jeho významný symbol, milánsky Dóm. Svojimi vežami
pozýva hľadieť hore, smerom k Bohu. Takýto pohľad k nebu bol pre Miláno vždy charakteristický
a dovolil mu odpovedať na jeho povolanie: byť križovatkou – Mediolanum – pre
ľudí a kultúry. Mesto týmto spôsobom vedelo rozumne spájať hrdosť k vlastnej identite
so schopnosťou prijímať každý pozitívny príspevok, ktorý mu v priebehu dejín bol ponúknutý.
Aj dnes je Miláno povolané znovu objaviť túto svoju pozitívnu úlohu, posla rozvoja
a pokoja pre celé Taliansko. Moje srdečné „ďakujem“ osobitne adresujem pastierovi
tejto arcidiecézy, kardinálovi Angelovi Scolovi za prijatie a slová, ktorými sa na
mňa obrátil v mene diecézneho spoločenstva. Spolu s ním pozdravujem pomocných biskupov
a jeho predchodcov, kardinála Dionigi Tettamanziho a kardinála Carla Mariu Martiniho.
Osobitne
pozdravujem zástupcov rodín pochádzajúcich z celého sveta, ktoré sa zúčastňujú na
7. svetovom stretnutí. Zvlášť myslím na tých, ktorí potrebujú pomoc a posilu, a ktorých
trápia rozličné ťažkosti: osamelých alebo nachádzajúcich sa v ťažkostiach, nezamestnaných,
chorých, uväznených alebo tých, ktorým chýba domov, alebo žijú v nedôstojných podmienkach.
Nech nikomu z týchto bratov a sestier nechýba spoločný a neustály záujem komunity.
V tomto zmysle vítam iniciatívu milánskej diecézy, skrze konkrétne činy pomoci rodinám
postihnutým ekonomicko-finančnou krízou a za jej rýchlu aktivitu, spolu s celou cirkvou
a talianskou spoločnosťou v pomoci ľuďom postihnutým zemetrasením v regióne Emiglia
Romagna. Tí sú v našich srdciach a našich modlitbách a ešte raz pozývam všetkých k
veľkodušnej solidárnosti s nimi. Siedme svetové stretnutie rodín mi ponúka milú
príležitosť navštíviť vaše mesto a obnoviť úzke a pevné putá, ktoré spájajú ambroziánsku
komunitu s cirkvou Ríma a nástupcom sv. Petra. Ako je známe, sv. Ambróz pochádzal
z rímskej rodiny a uchovával vo svojom srdci vždy živé spojenie s večným mestom a
cirkvou v Ríme poukazovaním a oslavovaním primátu biskupa, ktorý jej predsedá. V Petrovi
– hovorí – „je základ Cirkvi a cirkevnej disciplíny“ (De virginitate, 16, 105);
a ešte jedno významné vyhlásenie: „Kde je Peter, tam je Cirkev“ (Explanatio
Psalmi 40, 30, 5). Pastoračná múdrosť a Ambrózovo učenie o pravovernej viere a o kresťanskom
živote, zanechali nezmazateľnú stopu v univerzálnej cirkvi a osobitne poznačili milánsku
cirkev, ktorá nikdy neprestala na to pamätať a zachovávať jeho ducha. Ambroziánska
cirkev uchovávajúc svoju výsadu rítu a výrazov vlastných jedinej viere je povolaná,
aby žila v plnej katolíckosti jedinej Cirkvi, aby o nej svedčila a obohacovala ju.
Hlboký
cirkevný zmysel a úprimná náklonnosť k spoločenstvu s Petrovým nástupcom sú súčasťou
bohatstva a identity vašej cirkvi počas celej jej existencie a ukazujú sa žiarivým
spôsobom v postavách veľkých pastierov, ktorí ju viedli. Predovšetkým v Karlovi Boromejskom.
Synovi vašej zeme. Ako povedal Boží služobník Pavol VI: „On bol ten, kto
formoval svedomie a zvyky ľudí“ (Discorso ai Milanesi, 18.3.1968); Bol ním predovšetkým
tým, že široko, húževnato a pevne aplikoval reformy Tridentského koncilu, prostredníctvom
inštitúcií, počnúc seminármi a jeho bezmedznou pastoračnou starostlivosťou, zakorenenou
v hlbokom spojení s Bohom, sprevádzanou príkladným životom. Spolu so svätými Ambrózom
a Karlom chcem pripomenúť ďalších vynikajúcich pastierov, ktorí svojou svätosťou a
cirkevnou náukou obohatili milánsku cirkev. Blahoslavený kardinál Andrea Carlo Ferrari,
apoštol katechézy a oratórií, promótor sociálnej obnovy v kresťanskom zmysle. Blahoslavený
Alfredo Ildefonso Schuster, „kardinál modlitby“. Neúnavný pastier, ktorý daroval celého
seba pre svojich veriacich. Okrem toho chcem spomenúť dvoch milánskych arcibiskupov,
ktorí sa stali pápežmi: Achille Ratti, pápež Pius XI., ktorého odhodlanosť viedla
až k pozitívnemu vyriešeniu Rímskej otázky a vytvoreniu Mestského štátu Vatikán; a
božieho služobníka Giovanniho Battistu Montiniho, Pavla VI. dobrého a múdreho, ktorý
svojou skúsenou rukou dokázal viesť k úspešnému zavŕšeniu Druhý vatikánsky koncil.
V Ambroziánskej cirkvi dozrelo viacero veľmi význačných duchovných plodov pre našu
dobu. Medzi všetkými chcem spomenúť práve v pohľade na rodiny, svätú Giannu Berettu
Mollovú, manželku a matku, ženu angažujúcu sa v cirkevnej aj civilnej oblasti, ktorá
nechala zažiariť krásu a radosť z viery, nádeje a lásky.
Drahí priatelia, vaše
dejiny sú bohaté na kultúru a vieru. Toto bohatstvo ovplyvnilo umenie, hudbu, literatúru,
kultúru, priemysel, politiku, šport, iniciatívy spojené so solidaritou Milána a celej
arcidiecézy. Teraz je na vás, dedičoch tejto slávnej minulosti a duchovného vlastníctva
neoceniteľnej hodnoty, aby ste sa snažili odovzdať budúcim generáciám pochodeň žiarivej
tradície. Veľmi dobre viete ako je potrebné zahrnúť do súčasného kultúrneho kontextu
kvas evanjelia. Viera v Ježiša Krista, ktorý za nás zomrel a vstal z mŕtvych, žijúceho
uprostred nás, musí viesť celý náš život, osobný a komunitný, súkromný a verejný takým
spôsobom, aby vytvoril stabilný a autentický „blahobyt“, vychádzajúc z rodiny, ktorú
treba znovu vidieť ako základné dedičstvo ľudstva, symbol pravej a stabilnej kultúry,
ktorá slúži človeku. Osobitná identita Milána nemá viesť k izolovanosti alebo separácii,
uzatvoriac ho do seba samého. Práve naopak, zachovajúc si svoje korene a osobitosť
svojich dejín je povolané hľadieť do budúcnosti s nádejou, pestujúc intímne a pobádajúce
spojenie so životom celého Talianska a Európy. V jasnom odlíšení úloh a cieľov, Miláno
pozitívnym spôsobom „laické“ a Miláno viery sú pozvané k vytváraniu spoločného dobra.
Drahí bratia a sestry, ešte raz ďakujem za vaše prijatie! Zverujem vás do
ochrany Panny Márie, aby z najvyššej veže Dómu materinsky bdela dňom i nocou nad týmto
mestom. Všetkým vám, ktorých držím vo svojom objatí, udeľujem svoje požehnanie.