Editoriál P. Federica Lombardiho: Sloboda svedomia a náboženstva
Vatikán (21. máj 2012, RV) – Stála rada pri Konferencii biskupov Kanady pripravila
pred niekoľkými dňami pastiersky list, v ktorom upozornila na nevyhnutnosť slobody
svedomia a náboženstva. Na tento dokument sa vo svojom pravidelnom editoriáli pre
Vatikánske televízne centrum zameral aj hovorca Svätej stolice P. Federico Lombardi:
Kanadskí
biskupi publikovali dôležitý pastiersky list „o slobode svedomia a náboženstva“.
Je to ďalšia výzva, nielen lokálneho významu, k dôležitosti tém, ktoré sa stali rozhodujúcimi
pre svedectvo a úsilie veriacich a cirkevného spoločenstva našich čias. Vieme dobre,
ako sa na nich pápež odvolával a prehlboval ich vo svojich príhovoroch, ako napríklad
v posolstve ku Dňu pokoja a v príhovoroch k diplomatickému zboru. Základné body
otázky sú dva. Predovšetkým ten v súvislosti s explicitným porušovaním práv. Istý
nedávny výskum ozrejmil, že „viac ako 70 % krajín vo svete nariaďuje
právne alebo administratívne obmedzenia, ktoré prakticky anulujú práva jednotlivých
veriacich alebo určitých náboženských skupín“ (The Pew Forum on Religion and Public
Life). V ďalšej správe sa uvádza, že „dnes sa viac ako 75 % náboženských perzekúcií
týka kresťanov“ (Aiuto alla Chiesa che soffre). Ale existujú aj jemnejšie stránky
úskalia, vzhľadom k relativizmu, ktorý sa stáva tak agresívny – ako pripomína pápež
– „práve proti ľuďom, ktorí hovoria, že vedia, kde sa nachádza pravda alebo
zmysel života“. Toto druhé úskalie je stále viac citeľnejšie v západných spoločnostiach
a nie je náhodou, že okrem intenzívnej diskusie, ktorá prebieha v Spojených štátoch,
predovšetkým v oblasti zdravotnej starostlivosti, sa teraz pridal aj kanadský dokument,
ktorý prejednáva tému s rovnováhou, hĺbkou a širokými obzormi. Jeho cieľom je znovu
potvrdiť právo náboženstva zasahovať do vecí verejných, udržiavať dobré vzťahy medzi
Cirkvou a štátom, formovať svedomie v súlade s objektívnou pravdou a chrániť právo
na výhradu vo svedomí. Veriaci a Cirkev nehľadajú nič iné, ako spoločné dobro,
ale musia to robiť za takých podmienok, že ich viera a svedomie nebudú vystavené násiliu.
Toto je v hre, ktorá v súčasnosti musí počítať s rôznymi novými kultúrnymi a sociálnymi
situáciami. Pápež nám pomáha prehlbovať prácu na otvorenom a konštruktívnom dialógu
s našou dobou. Jeho veľké príhovory vo Westminsterskej hale v Londýne a v parlamente
v Berlíne sú toho žiarivým príkladom. Pokračujme na tejto ceste. –mf-