Benedikt XVI. v Arezze: Láska k Bohu musí byť vždy doprevádzaná láskou voči blížnemu

Vatikán/Taliansko (14. máj 2012, RV) - Homília Benedikta XVI. počas eucharistickej slávnosti v toskánskom meste Arezzo v plnom znení:


Drahí bratia a sestry!

Mám veľkú radosť, že dnes môžem spolu s vami lámať chlieb Božieho Slova a Eucharistie. Srdečne vás všetkých pozdravujem a ďakujem vám za vaše srdečné prijatie. Pozdravujem aj vášho pastiera, Mons. Riccarda Fontanu a ďakujem mu za privítanie, takisto ostatných biskupov, kňazov, rehoľníkov a rehoľné sestry, zástupcov cirkevných združení a hnutí. Osobitným spôsobom chcem pozdraviť pána primátora Giuseppeho Fanfaniho, s vďakou za jeho úvodný príhovor, senátora Mária Montiho, predsedu vlády, a ďalších civilných i vládnych predstaviteľov. Úprimne ďakujem všetkým, ktorí sa podieľali na príprave tejto mojej pastoračnej návštevy.

Dnes ma víta starobylá Cirkev, ktorá má bohaté skúsenosti a zaslúži si obdiv za stáročnú snahu budovať ľudské mesto na obraz Božieho mesta. V Toskánsku sa obyvatelia Arezza v histórii mnohokrát vyznamenali svojím zmyslom pre slobodu a schopnosťou viesť dialóg s rozličnými súčasťami spoločnosti. Keď k vám teraz po prvý raz prichádzam, chcem vám zaželať, aby vaše mesto vždy dokázalo čerpať z tohto vzácneho dedičstva.

Počas minulých storočí bola Cirkev v Arezze rozličnými spôsobmi požehnaná a napomáhaná aj prejavmi kresťanskej viery, predovšetkým príkladom svätcov. Myslím teraz predovšetkým na svätého Donáta, vášho patróna, ktorého životné svedectvo fascinovalo kresťanov stredoveku, a je dodnes aktuálne. Bol neúnavným evanjelizátorom a snažil sa o to, aby sa všetci ľudia oslobodili od pohanských zvykov a v Božom Slove našli silu obhajovať ľudskú dôstojnosť a opravdivú slobodu. Prostredníctvom svojho kázania, v modlitbe a Eucharistii zjednotil ľud, ktorý bol zverený do jeho biskupskej starostlivosti. Rozbitý kalich, ktorý opravil svätý Donát, a o ktorom hovorí aj svätý Gregor Veľký (por. Dialoghi I, 7, 3) je obrazom diela zmierenia, ktoré Cirkev vykonala vo svete pre spoločné dobro. Tak o vás vydáva svedectvo aj svätý Peter Damiani a spolu s ním tiež veľká kamaldulská tradícia, ktorá tisíc rokov, už od Casentina, ponúka svoje duchovné bohatstvo tejto vašej diecéznej cirkvi, ale aj Cirkvi univerzálnej.

Vo vašej katedrále je pochovaný blahoslavený Gregor X., pápež - akoby na dôkaz toho, že v rozličnosti časov a kultúr Cirkev túži poskytovať svetu neprestajnú, spoľahlivú službu. Tento pápež, opierajúc sa o svetlo, čo začalo vychádzať z rodiacich sa žobravých reholí, od teológov a svätcov, medzi ktorými boli napríklad svätý Tomáš Akvinský a svätý Bonaventúra z Bagnoregia - tento pápež zápasil s veľkými problémami svojich čias: reforma Cirkvi, zastavenie schizmy s kresťanským Východom, o ktoré sa pokúsil na Lionskom sneme, pozornosť venovaná Svätej Zemi, pokoj a rozvíjanie vzťahov medzi národmi: bol prvým predstaviteľom Západu, ktorý udržiaval diplomatické styky s čínskym Kublai Khanom.

Drahí priatelia! Prvé čítanie nám predstavilo dôležitý okamih, v ktorom sa ukazuje univerzalita kresťanského odkazu a odkazu Cirkvi: svätý Peter v Kornéliovom dome pokrstil prvých pohanov. Už v Starom zákone si Boh prial, aby požehnanie hebrejského národa nezostalo len preň, ale rozšírilo sa aj na všetky ostatné národy. Už od povolania Abraháma hovoril: „V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme!“ (Gn 12, 3). A tak Peter, ktorý dostal vnuknutie zhora, pochopil, že „Boh nenadŕža nikomu, ale v každom národe mu je milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo“ (Sk 10, 34-35). Toto Petrovo gesto sa stalo obrazom Cirkvi otvorenej pre celé ľudstvo. V duchu veľkej tradície vašej miestnej cirkvi a vašich cirkevných spoločenstiev, buďte aj vy svedkami Božej lásky pre všetkých!

Ako však my, vo svojej slabosti, môžme byť nositeľmi tejto lásky? Svätý Ján nám v druhom čítaní hovorí, že oslobodenie sa od hriechu a od jeho dôsledkov nebolo našou iniciatívou, ale dielom Boha. Nie my sme milovali jeho, ale on miloval nás, zobral na seba náš hriech a obmyl ho Kristovou krvou. Boh nás miloval ako prvý a chce, aby sme vstúpili do jednoty jeho lásky a spolupracovali na jeho spásonosnom diele.

V čítaní zo svätého evanjelia znovu zaznieva Pánovo pozvanie: „Ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo“ (Jn 15, 16). Sú to slová osobitným spôsobom adresované apoštolom, týkajú sa však všetkých Ježišových učeníkov. Celá Cirkev je poslaná do sveta, aby mu prinášala evanjelium a spásu. Avšak vždy je to Božia iniciatíva: on volá rozličných služobníkov, aby každý z nich konal svoju prácu pre spoločné dobro. Či už sme povolaní k služobnému kňazstvu, k zasvätenému životu, k manželskému životu alebo k angažovaniu sa vo svete, všetci máme štedro odpovedať Pánovi, opierajúc sa o jeho Slovo, ktoré je nám povzbudením: „Nie vy ste vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás“ (ibidem).

Drahí priatelia! Poznám snahu vašej Cirkvi o podporu kresťanského života. Buďte kvasom spoločnosti, buďte kresťanmi, ktorí sú v nej živo prítomní, podnikaví, dôslední vo svojej viere. Arezzo ako mesto v svojej tisícročnej histórii spája významné prejavy kultúrnych tradícií a hodnôt. Medzi pokladmi vašej tradície je aj hrdosť kresťanskej identity, dosvedčená mnohými dôkazmi a živou, hlbokou zbožnosťou: jej príkladom je aj úcta k Panne Márii Útechy. Tento kraj, v ktorom sa narodili veľké osobnosti renesancie, od Petrarcu po Vasariho, mal aktívny podiel na vytvorení konceptu človeka, ktorý vychádzal z kresťanských hodnôt a zostal navždy zapísaný do dejín Európy. Aj v dnešných časoch vaši talentovaní obyvatelia obohacujú duchovný poklad mesta - napríklad rozpracovaním konceptu civitas, tak prostredníctvom univerzitného výskumu, ale aj priamo vo vašich inštitúciách, adaptujúc kresťanský ideál spoločenstva na podmienky súčasnej doby.

V kontexte talianskej Cirkvi, ktorá v tomto desaťročí intenzívne pracuje na téme vzdelávania, musíme sa pýtať, a to najmä v kraji, ktorý je vlasťou renesancie, akú víziu človeka dokážeme ponúknuť novým generáciám. Božie Slovo, ktoré sme práve počuli, je mocným pozvaním k tomu, aby sme prejavovali Božiu lásky všetkým - a kultúra tohto kraja má medzi svojimi najdôležitejšími hodnotami solidaritu, pozornosť k najslabším, rešpekt pre každého človeka. Prijatie, ktoré ste aj v poslednom období dokázali poskytnúť ľuďom, čo prišli za slobodou a prácou, je všeobecne známe. Byť solidárni s chudobnými znamená prijať projekt Boha Stvoriteľa, ktorý zo všetkých urobil jednu rodinu.

Samozrejme, aj vo vašej provincii sa silne prejavila ekonomická kríza. Komplexnosť problémov sťažuje nájdenie rýchlych a efektívnych riešení súčasnej situácie, ktorá dolieha predovšetkým na najchudobnejších a znepokojuje najmä mladých. Pozornosť pre druhých už od najstarších čias pohýňala Cirkev, aby bola konkrétnym spôsobom solidárna s tými, čo potrebujú pomoc, aby zdieľala svoje zdroje, aby podporovala štýl života zameraný na to, čo je naozaj podstatné, aby sa dokázala vzoprieť kultúre chvíľkovosti, ktorá mnohých zlákala a spôsobila hlbokú duchovnú krízu. Táto diecézna cirkev, obohatená žiarivým svedectvom žobráčika z Assisi, nech zostane neustále pozorná a solidárna k tým, čo potrebujú pomoc, ale nech dokáže aj vychovávať nasledujúce generácie k tomu, aby vedeli prekonať čisto materialistické pohľady, ktoré poznačili naše časy a zahmlievajú skutočnú hodnotu vzájomnej pomoci a dobročinnej lásky.

Vydávať svedectvo o Božej láske v pozornosti voči tým najslabším je vždy spojené aj s obranou života, od jeho prvého okamihu až po prirodzenú smrť. Zaistenie dôstojnosti, zdravia a základných práv pre všetkých je vo vašom kraji správne vnímané ako základné, neodňateľné dobro. Starostlivosť o rodiny prostredníctvom spravodlivých zákonov, ktoré sú schopné chrániť aj najslabších, je dôležitou oporou pre udržanie súdržnosti celej spoločnosti a pre ponúknutie nádejnej perspektívy do budúcnosti. Tak ako v stredoveku boli štatúty vašich miest prostriedkom pre zaručenie neodňateľných práv človeka, tak aj dnes nech u vás pokračuje snaha budovať mesto s čoraz ľudskejšou tvárou. V tomto aj Cirkev ponúka svoj príspevok, pretože láska k Bohu musí byť vždy doprevádzaná láskou voči blížnemu.

Drahí bratia a sestry! Pokračujte v službe Bohu a človeku podľa Ježišovho učenia, podľa žiarivého príkladu vašich svätých a tradície vášho ľudu. V tejto úlohe nech vás sprevádza a nech vám vždy pomáha materinská ochrana Panny Márie Útechy, ktorú máte tak radi a veľmi si uctievate. Amen!
Preklad: Martin Kramara