Príhovor priora Jána Karlíka OH pre chorých

Pravidelná rubrika pre chorých, ktorú pripravil brat Ján Karlík OH, prior Milosrdných bratov na Slovensku.
Pochválený buď Ježiš Kristus,
Vážení poslucháči Rádia Vatikán,
milí naši chorí a trpiaci bratia a sestry,
pozdravujem Vás vo Vašich domovoch a nemocničných zariadeniach, a pozdravujem aj tých, ktorí si radi vypočujú príhovor k chorým.

Dnešná 6. veľkonočná nedeľa nám pripomína trvalý Ježišov odkaz z Evanjelia: „Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo; Ježiš sám nám aj počas pozemského života, bol príkladom takejto lásky. Aj choroba je príležitosťou rásť v láske –napríklad formou obety ju ponúkať Bohu za konkrétny úmysel, čo slúži nášmu posväcovaniu sa. Ba naša trpezlivá odovzdanosť Pánu Bohu na lôžku môže byť zdrojom mnohých milostí. A láska nám káže priblížiť sa aj k tým, ktorí sú vzdialení od Pána, hoci pri takejto snahe neraz narazíme na ťažkosti, ba až odpor.

V tejto súvislosti sa mi vynára v pamäti istá príhoda, ktorú som zažil ako praktikant v hospici, kde bol jedným z pacientov, kde bol jedným z pacientov dlaždič – murár, taká hrubšia nátura. Bol nevyliečiteľne chorý, vedeli sme, že jeho životná púť sa kráti. Bol to človek, ktorý si ťažko púšťal iných do svojej blízkosti a tobôž rehoľníkov či kňazov. Spomínam si, že keď som ho prvýkrát chytil za plece, švihol výrazne rukou a povedal, že na takéto „povely“ medzi chlapmi nie je zvyknutý. Keď som mu išiel umývať zuby, „zložil“ ma poznámkou, že nemám cit. Raz bola voda studená, raz zasa prihorúca. No poctivo som za ním chodil a snažil som sa vidieť v ňom najmä človeka a nielen objekt evanjelizácie.
Raz ma prekvapil, keď ma poprosil, aby som mu odrezal nožom z klobásy, ktorú mal v nočnom stolíku a potom mi povedal: „Daj si aj ty so mnou.“ Keď sa najedol, nechal si odo mňa zapáliť cigaretu a potom ma poprosil, že chce byť chvíľku sám.

V tej samote sa odohrávalo všetko podstatné. A keď som potom v poslednú nedeľu mojej praxe pozýval ostatných pacientov do nášho nemocničného kostola, prišiel som aj za ním a on ma požiadal, aby som sa s ním pomodlil. Ja som ho chytil za ruku a spoločne sme sa začali modliť modlitbu Otče náš. Nikdy by som si nebol pomyslel, vážení poslucháči, že ma tento rezervovaný muž požiada práve o toto.

Často som myslieval na tohto pacienta, raz som ho objavil v biblických príbehoch Druhej knihy kráľov – v Námanovom uzdravení v Jordáne. Aj spomínaný pacient, tak, ako Náman, mal mladú ženu, mal veľké plány do života, ale mal chorobu, ktorá sa javila byť nevyliečiteľná a ktorá mu vo všetkých jeho plánoch a vo všetkých jeho životných cieľoch prekážala. Náman bol vojenský veliteľ aramejského kráľa a bol malomocný. Mal slúžku, ktorá pochádzala zo židovského rodu. Táto slúžka Námanovej ženy povedala svojej panej: Keby bol môj pán u proroka v Samárii, isto by ho oslobodil od malomocenstva. Náman išiel, vzal so sebou desať hrivien striebra, 6000 zlatých a desatoro preoblečení šiat a odovzdal izraelskému kráľovi list tohto znenia: „Teraz súčasne s týmto listom Ti posielam svojho služobníka Námana, osloboď ho od malomocenstva.“ Náman teda išiel so svojimi koňmi a vozmi a zastal predo dvermi Elizeovho domu. Elizeus poslal k nemu posla s odkazom: „Choď a okúp sa 7 ráz v Jordáne , potom ti telo ozdravie a budeš zasa čistý.“ „Nie sú rieky Damasku, Abana, Farfar lepšie, ako všetky rieky Izraela? Nemôžem sa v nich okúpať a očistiť sa?“ Obrátil sa rozhnevaný Náman a odchádzal. Ale jeho sluhovia pristúpili k nemu, prehovárali ho a vraveli: „ Keby prorok žiadal od teba veľkú vec, neurobil by si to? O čo skôr, keď ti povie: Okúp sa a budeš čistý.“ Preto Náman zostúpil a 7 ráz sa ponoril do Jordána podľa slov Božieho muža a jeho telo bolo zasa také čisté ako telo malého chlapca.
Tento krásny starozákonný príbeh o Námanovi odráža dve veľké skutočnosti: tá prvá je staré porekadlo, že lekár lieči a Pán Boh uzdravuje. Tá druhá veľká pravda a skutočnosť spočíva v tom, že tento príbeh aj v dnešnej dobe zobrazuje takpovediac stav nášho zdravotníctva. Ale možnože je aj takým naším zdravotným stavom a pripravenosť niečo urobiť pre naše uzdravenie. Nie je Elizeus obrazom dnešných lekárov, ktorí sedia vo svojich ambulanciách a možno niekedy ani pohľad nevenujú tomu pacientovi, ktorý príde? Nie je Elizeus ten, ktorý predpíše nejakú jednoduchú terapiu, ktorú všetci poznáme a niekoľkokrát sme si ju prečítali na internete? Nie je Elizeus ten, o ktorom povieme, že už tam viacej nepôjdeme, že čo to má znamenať, čo nám to zasa predpísal? Tento príbeh skutočne odráža naše zdravotníctvo, kde na jednej strane sú tí, ktorí chorým pomáhajú a na druhej strane sme my, ktorí túto pomoc prijímame. Toto zdravotníctvo a tento príbeh je práve o spolupráci, o dôvere v Boha, plnení Božej vôle.

Na záver by som chcel pripomenúť výročie zjavenia Panny Márie Fatimskej trom pastierikom: sv. Františkovi, Lucii a Hyacinte. A čo nám hovorí fatimské posolstvo dnes? K záchrane človeka a ľudstva je nevyhnutné obrátenie, odvrátenie sa od hriechu a návrat k Bohu.

Mariánska úcta nestarne a najmä mesiac máj nám ponúka osobitné príležitosti uctiť si našu nebeskú Matku aj formou pútí na miestach, ktoré sú jej i nám milé.
Pripomeňme si na nich aj slová veľkého mariánskeho apoštola –svätého Bernarda, ktorý nás aj dnes nabáda: „
Ak sa vo svojom pozemskom živote cítiš viac na búrlivých vlnách, než na zemi, upieraj svoj pohľad na túto hviezdu. Keď si zdrvený veľkosťou svojich chýb, zmätený výčitkami svedomia, keď sa ti zdá, že prepadáš smútku, alebo zúfalstvu, mysli na Máriu. Nech nikdy nezmizne z tvojich pier a srdca jej meno. Ak ťa Mária chráni, nepadneš, nemusíš sa ničoho báť a dôjdeš do cieľa svojej cesty.“ Mária, patrónka a vzor všetkých matiek, oroduj za nás!