Apoštolský nuncius v Sýrii: zbraňou Božej milosti je modlitba

Sýria (12. máj 2012, RV) – „Svätý Otec, neustále informovaný o kríze a utrpení sýrskeho ľudu, vyjadril niekoľkokrát svoju blízkosť, či už počas prejavov po modlitbe Anjel Pána, alebo v posolstvách – vianočnom a veľkonočnom – a pri ďalších príležitostiach.“ Mons. Mario Zenari, apoštolský nuncius v Damasku takto komentoval vyhlásenie hovorcu Svätej stolice P. Federica Lombardiho SJ k útokom, ktoré vo štvrtok 10. mája zasiahli hlavné mesto Sýrie. Hovorca Svätej stolice v ňom vyjadril ich „rázne odsúdenie“ a tlmočil „spolucítenie Svätého Otca a katolíckeho spoločenstva rodinám obetí“. Mons. Zenari ďalej v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas uviedol: „Pápež je nablízku týmto ľuďom, ktorí trpia a znova opakuje naliehavú výzvu k riešeniu tejto krízy prostredníctvom dialógu, ktoré podmieňuje predovšetkým ráznou výzvou k zastaveniu násilností. Žiaľ, vidíme sýrske dediny neprestajne zakrvavené a ako vieme, táto krv si pýta ďalšiu krv. Takže je potrebné prelomiť, a to rozhodným spôsobom s pomocou medzinárodného spoločenstva, túto špirálu násilia. Žiaľ, tento masaker uvrhol všetkých do žiaľu a zdesenia, pretože už nevieme, čo si o tom máme myslieť. Je tu skutočne ovzdušie, ťažké mračná, ktoré visia nad Damaskom. Chceme veriť, že medzinárodné spoločenstvo, aj po tejto smutnej epizóde, prevezme do rúk situáciu ešte rozhodnejšie a podporí to, čo je v tejto chvíli najvhodnejším riešením: plán Kofiho Annana.“
Práve ten podľa apoštolského nuncia predstavuje určitú nádej na úspech, keďže ho podpísali obe strany konfliktu a schválilo medzinárodné spoločenstvo a Bezpečnostná rada. Mohol by tak zainteresovaných priviesť k rokovaciemu stolu. Ozbrojovanie v Sýrii však napriek tomu aj naďalej pokračuje. Mons. Zenari tvrdí, že v tomto smere musí kroky podniknúť aj medzinárodné spoločenstvo, a tak zastaviť obchodovanie so zbraňami, ktoré prináša nenávisť a následnú krv. Ako uvádza: „Je potrebné nájsť diplomatické riešenie tohto konfliktu.“
Zároveň však ponúka aj kresťanský pohľad na konflikt a pripomína nevyhnutnosť „hľadania kresťanskej nádeje“: „Sme v meste Damask, v meste, kde sa mladý Šavol obrátil, keď ho zalialo Božie svetlo. Musíme dôverovať zbrani, ktorá je veľmi silná a ktorou je modlitba, zbraň Božej milosti: ktorá sa môže dotknúť sŕdc mnohých ľudí, mnohých prenasledovateľov Kristovho obrazu, pretože každý človek v sebe nosí obraz Boha. S touto zbraňou modlitby tak môže kresťanské spoločenstvo nadobudnúť Pánovu milosť: obrátenie sa tých, ktorí obchodujú so zbraňami, ktorí plánujú vyhubenie, perzekúciu, a ktorí môžu počuť tento Boží hlas: ´Prečo ma prenasleduješ?´. Koniec koncov, každý muž, každá žena, každé dieťa nosí v sebe Boží obraz, ktorý musí každý rešpektovať.“ – mf –