Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na Šiestu nedeľu vo Veľkonočnom období

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na Šiestu nedeľu vo Veľkonočnom období s názvom Vypočuteľnosť modlitby

Milí priatelia, neviem, aké miesto má vo vašom živote modlitba, no pre človeka, ktorý začal svoju duchovnú púť, t.j. púť nasledovania Krista, by malo byť jasné, že bez modlitby nie je možné v takejto púti napredovať. Modlitba je jednoducho kontakt s tým, od ktorého sme vyšli, ktorý je naším cieľom, zmyslom a sprievodcom nášho putovania.

Mnohí však nemáme dobrý život modlitby. Môžu byť pre to rôzne dôvody: nemáme čas; nevieme, ako na to; no najčastejšie snáď: sklamanie sa v modlitbe. Sú medzi nami takí, ktorí sa už v živote modlili za množstvo vecí a predsa majú dojem, že ich modlitba nebola vypočutá. Poznáte snáď všetci situácie ako: modlíme sa za vyzdravenie ťažko chorej matky a tá zomrie, za obrátenie alkoholického otca, a ten nás veselo terorizuje ďalej a zmena nenastane; za úspech na skúške a ja nielenže neobstojím na skúške, ale vyhodia ma dokonca i zo školy; za vyriešenie hladu vo svete; za ochranu pred mafiánmi; za ich obrátenie; za... menujme ďalšie príklady, a predsa zmena, ktorú by sme si želali nenastane. Po takýchto skúsenostiach mnohí ľudia buď praštia s modlitbou, mnohí dokonca i s vierou.

A predsa evanjelium, aj to z nasledujúcej nedele, tvrdí, že naše prosby a modlitby budú vždy vypočuté. „Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo; aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene.“ (v.16). Toto uistenie o vypočutí našej modlitby sa nachádza na mnohých miestach Písma. Napríklad u Lukáša: „Aj ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!“ (Lk 11, 9-13). Ako to ale chápať, keď naše skúsenosti sú často opačné?

Možno ste videli film Bruce všemohúci. Bol to človek, ktorý dostal od Boha jeho moc. Najprv Bohu vyčítal, že zle rozhoduje a tak mu Boh svoju moc odovzdal a poveril ho rozhodovaním za neho. Bruce pochopil! Keď sa na jeho stole zhromaždili milióny modlitieb a množstvo z nich veľmi protichodných a on to na svojom počítači vyriešil tým, že stlačil klávesu: „Všetky vypočuť!“, nastal vo svete chaos. Televízia začala prinášať správy o katastrofách a nešťastiach, ktoré sa kde-tu vo svete odohrali. Skrátka ľudia majú rozdielne chute, želania a túžby a tak nie je možné vypočuť dve alebo tri modlitby, ktoré majú úplne protichodné smerovanie. Jeden sa modlí za dážď, iný za slnko, aj každý z dvoch proti sebe hrajúcich futbalových mužstiev má svojich modliacich sa fanúšikov. Z toho vidíme, že vypočutie modlitieb každého ani vlastne nie je možné. Takto to v evanjeliu teda nie je myslené.

Ale ako potom? Načo sa potom modliť? Pozrime sa na uvedené dva výroky Kristove o istote vypočutia našich modlitieb z Jána z dnešného evanjelia a z Lukáša zblízka a všimnime si, či nám náhodou pri ich počúvaní niečo neuniklo. Najprv si uveďme ten druhý, z Lukáša. „Aj ja vám hovorím: „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!“ Slová tak jasné, že jasnejšie ani nemôžu byť. No čítajme ďalej. Ježiš potvrdzuje svoje tvrdenie dvoma príkladmi zo života. „Ak niekoho z vás ako otca poprosí syn o rybu, vari mu dá namiesto ryby hada? Alebo ak pýta vajce, podá mu škorpióna? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!“ Nikto z nás nedá zlomyseľne synovi, ktorý ho prosí o rybu alebo vajce hada alebo škorpióna, aby ho tieto tvory uštipli. Ak by sa tak stalo, bola by to zlomyseľnosť ako vyšitá. A také niečo otec synovi sotva vykoná. Sú vzťahy, v ktorých by sa to mohlo stať, no vzťah otec syn takým určite nie je. S otcom nebeským je to podobne. Nečakajme, že nám dá hada, keď ho prosíme o rybu, alebo škorpióna, keď ho prosíme o vajce. Boh nám nedá niečo horšie, ako ho prosíme. Naša skúsenosť však mohla byť predsa iná. Prosil som ho napríklad o zdravie a ochorel som. Prosil som ho o obrátenie zlého človeka, a ten človek mi nakoniec ublížil. Nedal mi zdravie, nedal obrátenie zlého človeka.

Odpoveď je takáto: Boh mi nemusí dať presne to, o čom ho prosím! Horšie mi nedá. Dá mi buď to, o čo ho prosím, alebo niečo omnoho lepšie, než ho prosím. Boh nie je trochár. Boh dáva nie to obmedzené, o čo ho žiadame, ale dáva často ďaleko, ďaleko viac. Čo je viac ako ryba alebo vajce? Pozrime sa do evanjelia. „Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!“ Viac ako ryba alebo vajce je podľa Ježiša Duch Svätý. Boh mi dá často, ako výsledok mojej modlitby to najlepšie čo má: Ducha Svätého! Duch Svätý je ten najlepší dar, ktorý Boh vie človeku dať, je to ten najdokonalejší produkt modlitby. A čo je Duch Svätý? Je to Duch, ktorý mi pomáha byť iným. Nie veci okolo mňa sa zmenia, ale ja sa mením, ja dokážem často inak pozerať na to, čo sa mi stane, prijať to, čo sa mi stane, začať iný život na základe toho, čo sa mi stane.
Podobne Boh vypočul modlitbu Pavlovu. Pavol píše: „...bol mi daný do tela osteň, satanov posol, ktorý ma bije po tvári, aby som sa nevyvyšoval. Preto som tri razy prosil Pána, aby odstúpil odo mňa, ale on mi povedal: „Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti“ (2 Kor 12, 7-9). Stačí ti moja milosť, t.j. stačí ti Duch Svätý. Prečo mu Pán neodňal osteň, o ktorý prosil?

Odpoveď je v nedeľnom evanjeliu, ktoré si ako druhé potrebujeme všimnúť zbližša: „Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo; aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene.“ „Aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo“, istota vypočutia modlitby je tu ako vidíme naviazaná na ovocie. A Otec nám dá všetko – čo súvisí s prinášaním ovocia v našom živote –, o čo ho budeme prosiť v jeho mene. A o aké ovocie ide? No predsa o ovocie ducha. A čo je ovocie Ducha? Odpovedá nám sv. Pavol v liste Galaťanom: „Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť (Gal 5,22-23).

Z toho nám vyplýva iba jeden záver: Náš život má jediný zmysel: prinášanie ovocia. Toto je zmyslom aj našej duchovnej púte. Pre toto sme sa na vlastne na duchovnú púť vybrali: aby sme prinášali ovocie, t.j. aby sme boli dobrými ľuďmi, aby zo nás sálal pokoj a láska na ľudí okolo nás. Aby sme boli znamením Božej lásky. Ovocie dobého života je jediná vec, o ktorú sa máme prosiť. A takáto modlitba nebude nikdy nevypočutá. Modlil si sa už niekedy za to, aby si bol dobrým človekom? Aby si vedel ľuďom vždy a za každých okolností odpúšťať? Aby si vedel znášať aj tých najnemožnejších ľudí? Aby si bol poctivý, svedomitý, usilovný, príjemný...? Takáto modlitba nebude nikdy nevypočutá, aj keď Boh nás bude viesť cez všeličo. Ale všetko, cez čo nás Boh vedie, v konečnom dôsledku, ak je to správne spracované nás vedie k rastu v čnosti.
A zakončím slovami jednej piesne mladých: „Každý deň o tri veci prosím len: nech je menej zlosti, nech je viac radosti, detskej úprimnosti v každom z nás!“