Benedikt XVI. pred modlitbou Raduj sa nebies Kráľovná

Vatikán (29. apr. 2012, RV) – Napoludnie sa Benedikt XVI. z okna svojej pracovne prihovoril niekoľkým tisícom pútnikov, ktorí sa zišli na Námestí sv. Petra z celého sveta, aby sa spolu s ním pomodlili mariánsku modlitbu Raduj sa nebies Kráľovná. V príhovore sa Svätý Otec zameral na význam dnešnej nedele, ktorá je zároveň Svetovým dňom modlitieb za povolania.

Drahí bratia a sestry,
pred chvíľou sa v Bazilike sv. Petra skončila eucharistická slávnosť, pri ktorej som vysvätil deväť nových kňazov rímskej diecézy. Ďakujme Bohu za tento dar, znak jeho vernej a prezieravej lásky k Cirkvi! Duchovne sa pripojme k týmto novokňazom a modlime sa, aby prijali v plnosti milosť tejto sviatosti, ktorá ich pripojila k Ježišovi kňazovi a pastierovi. Modlime sa tiež, aby sa všetci mladí stali vnímavými voči hlasu Boha, ktorý k nim prehovára v ich srdci a povoláva ich, aby opustili všetko a slúžili mu. Tomuto zámeru je zasvätený dnešný Svetový deň modlitieb za povolania. V skutočnosti Pán vždy povoláva, ale my ho veľakrát nepočúvame. Rozptyľujú nás mnohé veci a iné povrchné hlasy. Máme strach načúvať Pánovmu hlasu, pretože si myslíme, že nám zoberie slobodu. V skutočnosti je každý jeden z nás ovocím lásky. Istotne lásky rodičov, ale oveľa viac Božej lásky. Sväté písmo hovorí: aj keby ťa nechcela tvoja matka, ja ťa chcem, pretože ťa poznám a milujem ťa (porov. Iz 49,15). Vo chvíli, keď si začnem toto uvedomovať, sa môj život mení: stáva sa odpoveďou na lásku, väčšiu ako čokoľvek iné, a takto sa v plnosti začína realizovať moja sloboda.

Mladí, ktorých som dnes vysvätil na kňazov, sa neodlišujú od iných mladých, avšak hlboko sa ich dotkla krása Božej lásky a preto nemohli urobiť nič iné, ako odpovedať celým svojím životom. Ako sa stretli s Božou láskou? Stretli ju v Ježišovi Kristovi. V jeho evanjeliu, Eucharistii a cirkevnom spoločenstve. V Cirkvi objavujeme, že život každého človeka je dejinami lásky. Toto nám jasne ukazuje Sväté písmo a potvrdzuje svedectvo svätých. Príkladom je vyjadrenie sv. Augustína, ktorý sa vo svojich Vyznaniach obracia na Boha slovami: „Neskoro som si ťa zamiloval, krása taká pradávna a taká nová, neskoro som si ťa zamiloval! Ty si bol vnútri a ja vonku... Ty si bol so mnou, ale ja som nebol s tebou... Volal si a kričal a preboril si moju hluchotu“ (X, 27.38).

Drahí priatelia, modlime sa za Cirkev, za každé miestne spoločenstvo, aby bolo zavlažovanou záhradou, v ktorej môžu rásť a dozrievať všetky semienka povolaní, ktoré Boh rozsieva v hojnosti. Modlime sa, aby všade bola takáto záhrada, v ktorej sa všetci cítia byť povolaní v rozličnosti darov. Nech sú predovšetkým rodiny prvotným prostredím, v ktorom sa „dýcha“ Božia láska, dávajúca vnútornú silu aj uprostred ťažkostí a životných skúšok. Kto v rodine prežíva skúsenosť Božej lásky, získava neoceniteľný dar, čo prináša ovocie v pravý čas. Nech nám toto všetko vyprosí Panna Mária, vzor slobodnej a poslušnej odpovede na Božie volanie, Matka každého povolania v Cirkvi. - js -