Štvrtkový komentár: Láska vo fľaši

Komentár pripravil Jozef Kováčik, hovorca KBS

Už o pár dní sa začne mesiac máj. Mnohí ho zvyknú nazývať i mesiacom lásky. Najmä tej, medzi mužom a ženou, hoci práve v mesiaci máj slávime aj Deň matiek, ako vďaku tým, ktoré darovali život a s láskou sa oň starali. Pri listovaní svojho archívu a rôznych výstrižkov z novín a časopisov, som narazil na zaujímavý príbeh.
V roku 1914 zveril mladý Angličan, povolaný na front, svoje posolstvo lásky pre svoju manželku. Pred pár rokmi našiel túto fľašu jeden z rybárov v ústí Temže. A obsah fľaše ho prekvapil a šokoval, akoby tvrdili komerčné médiá. Prekvapený rybár sa rozhodol adresáta odkazu vo fľaši vyhľadať.
Myslela si, že ide o reklamnú akciu niektorej z kancelárií, ktoré vám sľúbia objaviť vaše pokolenie až tristo rokov späť. Ba myslela i na zle vymyslený žart zo strany priateľov. Emily Crowhurst, dôchodkyňa, 86 ročná vdova z Aucklandu na Novom Zélande, keď počula v telefóne: "Jeden z rybárov našiel v sieti zachytenú fľašu s listom napísaným tvojim otcom pred 85 rokmi."
Stará pani sa cítila zmätená. Nemohla dobre pochopiť zmysel tohoto telefonátu z Európy. "List môjho otca z roku 1914? Fľaša nájdená na druhom konci sveta?" Neskôr pochopila, že ten, kto jej volá je jej vzdialený bratranec z Európy a že všetko to je pravda. V tom okamihu neudržala slzy. Jej príbuzný bol koncom apríla vyhľadaný Stevom Growanom, rybárom z Canvey, ktorý v ústí Temže našiel spomínaný poklad. "Stáva sa, že zachytím všeličo. Staré hračky, pneumatiky, odpadky... Ale tá stará fľaša vo mne vyvolala záujem. Videl som, že vo vnútri niečo je."- priznáva rybár. Fľašu doniesol domov a nožnicami vytiahol jej obsah. "Bol to list napísaný na začiatku storočia s podpisom, dátumom a adresou adresáta. Keď som odstránil štupeľ fľaše, pocítil som tú istú atmosféru, akú musel zažiť pisateľ listu- Thomas Hughes."
Pani Crowhurst svojho otca takmer nepoznala. Zahynul počas Veľkej vojny, keď mala Emily sotva 2 roky. 26 ročný vojak Hughes odcestoval z prístavu Southampton vo Veľkej Británii 14. augusta. Šiel bojovať do Európy. Počas plavby vojak Hughes napísal list, ktorým svojej manželke vyznal lásku. Spomína v ňom manželku Elizabeth a ich dcérku Emily, ktoré žili v Portracku: "Drahá manželka, píšem Ti tieto slová na lodi a list potom vložím do fľaše, ktorú zverím moru. Dúfam, že sa ku Tebe nejako dostanú. Ak sa tak stane, podpíš sa do pravého horného rohu obálky. Napíš tam dátum a hodinu, kedy si poštu dostala a dobre ju uchovaj. Vďaka, vďaka Ti za všetko, tvoj manžel." List bol zavinutý v ďaľšom liste, ktorý bol napísaný na hlavičkovom papieri vojska. "Drahý pán/pani, chlapec/dievča, prosím vás, dopravte na uvedenú adresu list, ktorý ste našli vo vnútri. Budete mať moju veľkú vďaku. Vďaku chudobného vojaka, ktorý odchádza na front. 9. september 1914" Thomas vložil listy do fľaše od piva, dobre ju uzavrel a hodil do mora. Ten list teda nenašiel svojho adresáta. Ani vojak sa viac z frontu nevrátil. Nemci ho spolu s ďalšími 40 priateľmi zabili 21. septembra 1914. Jeho telo sa nikdy nenašlo. List putoval teda viac ako 80 rokov, kým našiel svojho adresáta. Matka Elizabeth, vdova po vojakov Hughesovi sa roky nevedela zmieriť s jeho smrťou. Neskôr sa presťahovala na Nový Zéland, kde sa znovu vydala. Bolesť zo straty prvého muža v nej však prežívala. Zomrela v roku 1979.
Rybár Steve Growan, náruživý zberateľ rôznych suvenírov sa rozhodol, že list odovzdá adresátovi. Hughesovej dcére. "Práve dnes, keď vypukol v Európe ďalší krvavý konflikt, je zaujímavé, že som našiel list plný lásky a spomienok“- napísal v čase vypuknutia vojny v Juhoslávii. „Ten, ktorý pociťoval silu zbraní, sa rozhodol zdôveriť sile lásky. Ten list bol posledným pokusom nadviazať kontakt so svojou rodinou a ja som veľmi rád, že ešte niekto z tej rodiny žije." Ani Emily si však list neponechá. "Chcem si ho prečítať a chvíľu podržať v rukách. Potom ho darujem múzeu venovanému obetiam vojny." Nech sila lásky osloví aj ďalších, ktorí ju možno hľadajú.
Aj ja vám, drahí poslucháči, želám nielen mesiac máj, ale celý život naplnený istotou, že ste milovaní. Láskou, ktorá za nás zomrela na kríži, ale nozostala v hrobe. Ukrižovaná láska našla spôsob, ktorý popiera logiku a myslenie človeka dneška. Napriek všetkému, čo by kázal tzv. zdravý rozum, Boh sa rozhodol dať úplne všetko. Aj za cenu, že jeho obeta bude odmietaná a zosmiešňovaná. Je to láska, ktorej sa učíme. Je to láska, ktorá ako jediná dokáže naozaj meniť a aj zmeniť svet a beh dejín. Aj keď je niekedy také ťažké byť vystavený tlaku, že ten, ktorý tejto láske uveril, nie je pri zdravom rozume, poprípade že je občanom druhej, či tretej kategórie. Napriek beznádeji však nosíme nádej. A ako kresťania sa netešíme z chýb a omylov, či pokleskov iných. Naopak, tešíme sa z toho, že tú pomyselnú plávajúcu fľašu niekto možno objaví až na konci života. A tešíme sa s ním, že obsah tejto fľaše nie je opojný, alebo ópiom ľudstva, ako sme niekedy počúvali, ale naopak, že obsahom je skutočná živá voda.

Jozef Kováčik