Mons. Tomasi na konferencii OSN o rozvoji: Integrálne dobro človeka – cieľ ekonomiky

Vatikán (26. apr. 2012, RV) – Svätá stolica upriamuje pozornosť na naliehavosť urgentnej a hlbokej reflexie nad významom ekonomických cieľov a nad revíziou finančného a všeobecného komerčného systému, s cieľom nápravy jeho narušenia. Toto bolo jadrom posledného príspevku Mons. Silvana Tomasiho, stáleho pozorovateľa pri OSN v Ženeve, na 13. konferencii Organizácie Spojených národov o obchode a rozvoji, ktorá sa dnes končí v meste Dauha, metropole Katarského štátu. „Hlavným a konečným cieľom ekonómie je byť v službe integrálnemu rozvoju človeka, a nie naopak. Je to volanie nádeje a zároveň výzva opäť priviesť veci do správnej perspektívy“ – zdôraznil Mons. Tomasi počas konferencie, na ktorej sa hovorilo aj o finančnej kríze, etike, o udržateľnom hospodárení a biznise.

Pri tejto poslednej téme stály pozorovateľ Vatikánu argumentoval slovami Jána Pavla II. z encykliky Laborem Exercens, že človek, ktorý pracuje, je niečo viac ako len ľudské bytie, a že práca je dobrá nielen v zmysle prospešnosti a užitočnosti, ale aj v zmysle hodnoty, ktorou vyjadruje a upevňuje ľudskú dôstojnosť. Aktuálna hospodárska kríza podľa neho ukazuje, že súčasné ekonomické modely už nezodpovedajú skutočnosti a interpretoval ju ako príležitosť na prehodnotenie ekonomiky a hľadanie nových foriem a súvislostí. Predpokladá, že nová ekonomika má byť založená na princípe sociálnej spravodlivosti a etických hodnôt, ako je transparentnosť, poctivosť, solidarita a zodpovednosť. Postavenie človeka do centra by zároveň prispelo k zamedzeniu ďalšej vlny krízy spôsobenej bezohľadnými špekuláciami a ochránilo by pred jej dôsledkami na spoločnosť a životné prostredie. Zahrnutím dimenzie dobrovoľníctva do ekonomickej sféry, resp. logiky daru ako výrazu bratstva, by nakoniec pomohlo vybudovať z ľudstva jednu veľkú ľudskú rodinu. Mons. Tomasi pripomenul, že korene krízy nie sú len ekonomické a finančné, ale aj etické a morálne, ako uviedol Benedikt XVI. v Caritas in Veritate, a že na jej prekonanie sa musíme vrátiť k stavu, v ktorom prevažuje „byť“ nad „mať“. A na argumentáciu povedaného uviedol niektoré vrazné dôsledky krízy, ktorá presahuje hranice ekonomickej sféry. –jk-