Mendelssohnova symfónia Chválospev k 85. narodeninám Benedikta XVI.

Vatikán (21. apr. 2012, RV) – Chválospevom, ktorý pápež povznáša Pánovi ako vďaku za roky života a jeho službu, bol včerajší koncert, na ktorom zaznela druhá symfónia nemeckého skladateľa Felixa Mendelssohna Bartholdiho, nazvaná „Chválospev“. Pre Benedikta XVI. ju pre túto mimoriadnu príležitosť 85. narodením a 7. výročia pontifikátu vybral majster Riccardo Chailly, dirigent orchestra a zboru Gewandhaus z Lipska.

„Chcel by som vidieť všetky druhy umenia, osobitne hudbu, v službe Tomu, kto nám ich daroval, stvoril.“ Tieto slová sú mottom, ktoré napísal sám Mendelssohn na partitúru tejto druhej symfónie „Lobgesang“. Dielo bolo predvedené prvýkrát pod jeho taktovkou v roku 1840 v Lipsku. Pápež Benedikt XVI. sa vo svojom príhovore po včerajšom predvedení diela v preplnenej Aule Pavla VI. vo Vatikáne pozastavil pri histórii orchestra Gewandhaus, ktorý je jedným z najstarších na svete. Jeho pôvod sa datuje až do roku 1479 a v súčasnosti ho tvorí vyše 180 umelcov. Potom Svätý Otec vyzdvihol osobnosť skladateľa:

„Umenie ako chválospev Bohu, najvyššej kráse, je základom pre komponovanie Mendelssohna, a to nielen so zreteľom na liturgickú alebo duchovnú hudbu, ale v jeho celej tvorbe. Eticko-náboženský svet tohto autora nebol oddelený od jeho umeleckej tvorby, naopak bol skutočne jeho neoddeliteľnou súčasťou. «Umenie a život nie sú dve samostatné skutočnosti, ale jedna», napísal. (...) Je pre mňa ťažké zhrnúť niektoré intenzívne momenty, ktoré sme dnes večer zažili. Dovoľte mi len pripomienku na duet medzi sopránom a chórom na slová Žalmu 40: «Čakal som, čakal na Pána a on sa ku mne sklonil a vyslyšal moje volanie». Je to spev toho, kto vkladá v Boha všetku svoju nádej a vie s istotou, že nezostane sklamaný.“

Modlitba vďaky za každé dobro nikdy nechýbala v živote Mendelssohna. A práve toto je hlboko náboženské posolstvo diela. Neotrasiteľná viera v Boha, ktorý dvíha z biedy, ktorý vyslobodzuje zo strachu, potešuje v trápení, ako počúvame v recitatívoch a áriách tenoru a sopránu, zatiaľ čo zbor opakuje lajtmotív skladby «Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána». Pápež na záver ešte poďakoval umelcom a prítomným štátnym predstaviteľom Saska a jeho najväčšieho mesta Lipsko, ktorí – ako povedal – mu venovali tento „vzácny dar“. Sólistkou večera bola slovenská sopranistka Ľubica Orgonášová, ktorá – ako povedala – možnosti spievať pre Svätého Otca sa veľmi potešila. Jej dojmy po vystúpení zachytil mikrofón Vatikánskeho rozhlasu: „Je to pre mňa veľká česť. Dnes som bola veľmi šťastná, že sa všetko vydarilo a že to bolo úžasné podujatie. Odnášam si krásny pocit.“ –jk-