Príhovor Benedikta XVI. pred modlitbou Regina Coeli

Vatikán (9. apr. 2012, RV) – Modlitba Raduj sa nebies kráľovná dnes zaznela na nádvorí apoštolského paláca v Castel Gandolfe, kam Svätý Otec odišiel po včerajšom požehnaní Urbi et orbi. Ešte pred samotnou mariánskou modlitbou sa Benedikt XVI. prihovoril veriacim, ktorí ho očakávali nie len na nádvorí apoštolského paláca ale aj na námestí pred palácom. Vo svojom príhovore povedal:

Drahí bratia a sestry!

Pondelok po Veľkej noci je v mnohých krajinách voľným dňom, kedy sa ide na prechádzku do prírody alebo na návštevu vzdialenejších príbuzných, aby sa rodina zišla spolu. Ale chcel by som, aby v mysli a srdciach kresťanov bol vždy motív tohto voľného dňa, a síce vzkriesenie Krista, rozhodujúce tajomstvo našej viery. Ako píše sv. Pavol Korinťanom, naozaj «ak Kristus nevstal, márne je naše kázanie, márna je naša viera» (porov. 1Kor 15, 14). Teda v tieto dni je dôležité opäť čítať príbehy o vzkriesení Krista, ktoré nachádzame v štyroch evanjeliách. Ide o rozprávania, ktoré odlišnými spôsobmi predstavujú stretnutia učeníkov so vzkrieseným Ježišom, a tak nám dávajú možnosť meditovať nad touto podivuhodnou udalosťou, ktorá zmenila dejiny a dala zmysel existencii každého človeka.

Udalosť vzkriesenia ako taká nie je evanjelistami popísaná. Zostáva mystériom, nie v zmysle menšej reálnosti, ale tajomnosti, mimo dosahu nášho poznania: ako svetlo také jasné, že nemôžeme naň hľadieť očami, lebo by sme oslepli. Príbehy však začínajú na úsvite dňa po sobote, keď ženy išli k hrobu a zistili, že je otvorený a prázdny. Svätý Matúš hovorí aj o zemetrasení a o anjelovi, ktorý odvalil veľký kameň a sadol si naň (porov. Mt 28, 2). Keď ženy prijali od anjela zvesť o vzkriesení, plné strachu a radosti bežali, aby oznámili novinu učeníkom, a práve v tej chvíli sa stretli s Ježišom, padli na kolená a klaňali sa mu, a on im povedal: «Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia» (Mt 28,10). Vo všetkých evanjeliách majú ženy veľký priestor v rozprávaní o zjavení vzkrieseného Ježiša, ako aj o utrpení a smrti Ježiša. V tých časoch svedectvo žien v Izraeli nemalo oficiálnu, právnu hodnotu, ale ženy zažili skúsenosť zvláštneho zjednotenia s Pánom, ktorá je rozhodujúcou pre praktický život kresťanského spoločenstva, a to vždy, v každej dobe, a nielen na začiatku cesty Cirkvi. Delikátnym a jedinečným príkladom tohto vzťahu s Ježišom, osobitne v jeho Veľkonočnom tajomstve, je prirodzene Mária, Pánova Matka. Práve prostredníctvom premieňajúcej skúsenosti Veľkej noci jej Syna sa Panna Mária stáva aj Matkou Cirkvi, teda každého veriaceho, celého spoločenstva. Dnes sa na ňu obraciame a vzývame ju ako Regina Coeli, Kráľovnú neba modlitbou, ktorú nám predkladá tradícia namiesto Anjel Pána počas tohto Veľkonočného obdobia. Mária nech nám pomôže zažiť skúsenosť živej prítomnosti vzkrieseného Pána, ktorý je prameňom nádeje a pokoja.

Preklad: sr. Jaroslava Kochjarová CJ