Siedme výročie smrti blahoslaveného Jána Pavla II.

Vatikán (2. apr. 2012, RV) – Pred siedmimi rokmi 2. apríla 2005 zomrel Ján Pavol II. Po celom svete sa dnes konajú rozličné spomienkové akcie na tohto pápeža, ktorý stále žije v srdciach mnohých, ako pre Vatikánsky rozhlas povedal postulátor kauzy svätorečenia Mons. Slawomir Oder:

„Je pravdou, že dnes oslavujeme výročie jeho smrti, ale pamätajme na to, že pre kresťanov je deň smrti, „dies natali“, teda dňom narodenia. Je tiež pravdou, že Ján Pavol II. ostal v našich srdciach a ostal medzi nami ako milovaná osoba. Vošiel do našich sŕdc a do našich domovov. V mnohých domoch nájdeme jeho fotografie, a tiež požehnania, ktoré zanechal ako znak svojej blízkosti. Avšak najdôležitejšou skutočnosťou je to, že ostal v srdciach ľudí. Osobitným znakom tejto prítomnosti sú stále návštevy jeho hrobu v Bazilike sv. Petra. Iným osobitným fenoménom, ktorý sa objavil po jeho beatifikácii, je putovanie jeho relikvií, ktoré sa zrodilo spontánne. Medzinárodné putovanie jeho relikvií začalo na Svetových dňoch mládeže v Madride. Potom to bolo Mexiko a návšteva všetkých diecéz v krajine. Nasledovala Kolumbia, a teraz sa relikviár nachádza v Nigérii. Akýmsi spôsobom nám prítomnosť blahoslaveného pripomína jeho činnosť počas života – medzinárodný rozmer jeho služby. Čo sa teraz cíti a vníma ešte intenzívnejšie je prítomnosť lásky, ktorú on zasial. Teda prítomnosť – nie iba fyzická, ktorá sa skôr alebo neskôr pominie prirodzene – znamená prítomnosť myšlienok, prítomnosť citov, prítomnosť lásky, ktorú niekto daroval a teraz ju prijíma ako drahú a milú spomienku.“

Ešte dnes znejú jeho slová zo začiatku pontifikátu „Nebojte sa, dokorán otvorte brány Kristovi!“

„Je to absolútne aktuálne posolstvo, presvedčivé, zaväzujúce a povzbudzujúce. Je to čas, v ktorom Cirkev istotne žije v znameniach mnohých ťažkostí, kedy sa nevidí jej prítomnosť ako niečo pozitívne. Preto tajomstvo tohto jeho «Nolite timere!», ktoré zvolal na Námestí sv. Petra, je to, že bol upevnený v Božom tajomstve. Sám to hovoril: «Človek, ktorý stojí pred Bohom, človek ponorený v Boha sa nebojí ničoho. Nemusí sa ničoho báť». V týchto jeho slovách, ktoré vychádzali z jeho najhlbšej skúsenosti, a ktoré môžeme nazvať mystickými, počúvame slová svätého Pavla: «Kto nás odlúči od Kristovej lásky»?“

Aké spomienky nosíte vo svojom srdci na pápeža Wojtylu po siedmych rokoch?

„Ako na skutočnú, autentickú osobu. Človeka veľmi inteligentného, kultúrneho, ale predovšetkým veľmi duchovného, pevných náboženských a kultúrnych zásad. Bol človekom blízkosti, pozornosti, so schopnosťou vidieť tých, ktorých iní nevideli a ani sa nezaujímali. Bol vlastne človekom, ktorý sa dokázal efektívne zosúladiť s citmi toho, s kým diskutoval. Človek, ktorý vedel rozpoznať srdce človeka a nájsť správne slová, aby povzbudil a pozval toho druhého postaviť sa k životu s kresťanskou nádejou.“

V akom bode je terajšia kauza svätorečenia Jána Pavla II.?

„Samozrejme, že proces zbierania materiálov na kauzu sa neskončil beatifikáciou. Blahorečenie je jedna z etáp. Je pravdou, že na svätorečenie už nie je potrebné štúdium jeho života a čností, pretože to bolo súčasťou predchádzajúceho procesu. Teraz čakáme na Božie znamenie, aby sme mohli pokračovať v kanonizačnom procese, teda ďalší zázrak. Môžem povedať, že v súčasnosti mi z celého sveta prichádzajú správy o získaných dobrodeniach, pripisované príhovoru blahoslaveného Jána Pavla II. a niektoré z nich sú veľmi zaujímavé. Teraz čakám na dokumentáciu, aby sa mohlo začať hlbšie skúmanie týchto udalostí, pre správne rozhodnutie.“ – js –