Dnešný komentár s názvom
PC v praxi pripravil Jozef Kováčik, hovorca KBS:
PC. Možnože vám, ktorí
ste vyrástli v období kedy vznikali počítače sa vynára obraz osobného počítača, čiže
personal computer. A veľkým fanúšikom Steva Jobsa, zakladateľa veľkej počítačovej
firmy, sa pri tejto skratke vybaví presný opak toho, čo si oni predstavujú pod pojmom
dobre fungujúci počítač.
Omyl, dnešná doba nás vymaňuje z počítačového sveta.
Hoci možno skratku PC veľmi nevnímame, ukrýva sa za ňou pomerne tvrdý diktát a tyrania,
ktorú pociťujeme v médiách i vo verejnom živote už takmer na každom kroku. Ide totiž
o skratku PC, teda “political correct”. Tzv. “politická korektnosť”. Slovníky o nej
píšu ako “o koncipovaní mediálnych prejavov takým spôsobom, aby spôsobil čo najmenej
potenciálnych urážok, najmä v súvislosti s menšinovými skupinami v spoločnosti. Politická
nekorektnosť je naopak opozícia voči politickej korektnosti alebo uvádzanie informácií,
ktoré oponujú koncepcii politickej korektnosti.” Toľko definícia. Chceme ukážku z
praxe? Koncom mesiaca priniesli médiá správu o tom, že francúzska vláda vyhovela
feministickým organizáciám, podľa ktorých by sa pri oslovovaní nemalo poukazovať na
slobodný alebo manželský stav žien. Zakázala teda vo verejnej komunikácii oslovenie
Mademoiselle, teda slečna. Počujete dobre. Nie odporučila, nie diskutovala, zakázala.
Informovala o tom kancelária premiéra, ktorý všetkým úradom v krajine galského
kohúta nariadil vyškrtnutie tohto pojmu z oficiálnych dokumentov. Médiá zdôvodnili,
že “nariadenie vlády je výsledkom dlhodobých aktivít tamojších feministických organizácií,
ktoré takto žiadali o odstránenie významového rozdielu medzi oslovením slečna a pani.
Podľa nich by sa totiž pri oslovovaní žien rovnako ako u mužov nemalo poukazovať na
ich slobodný alebo manželský stav. Doterajšia prax bola podľa nich diskriminačná a
sexistická.” A čuduj sa svete, médiá neprotestujú, nečudujú sa, nepíšu komentáre proti
nariadeniam. Stačí však málo, obyčajné stretnutie biskupa a predstaviteľa štátu, aby
sa vyrojili štvavé prejavy, články, komentáre, sociologické názory o tom ako sa Cirkev
mieša do politiky a narúša zaužívané formy štátu… Medzi základné výrazy, ktoré political
correct považuje za neprípustné patria i Vianoce /je potrebné ich podľa nich nahradiť
výrazom zimné sviatky, aby neurážali nekresťanov/, z tlstých sa stávajú plnoštíhli,
z pacienta klient zdravotníckeho zariadenia, a úplne neprípustné sú koncovky v pomenovaniach
povolaní, ktoré končia na –man. Podľa jazyka korektnosti ich treba všetky nahradiť
príponou –person. Ide o známu “gender” politiku, teda pomenovania bez určenia, či
ide o mužský, alebo ženský rod. No a najviac som sa pobavil v oficiálnom slovníku
politickej korektnosti na označení hlúpy. Jeho alternatíva je totiž “alternatívne
inteligentný”. Ide na vás hrôza? Tí, ktorí hlásajú slobodu slova vždy a za každú
cenu vytiahnu zbrane tvrdého kalibru, ak má niekto opačný názor, ako oni sami. V odbornej
literatúre sa často používa prípad J.P. Rushtona. Keď začal v Kanade publikovať
výsledky svojich výskumov, podľa ktorých sa ľudské rasy líšia vo viacerých prvkoch,
došlo k týmto reakciám: premiér Ontaria žiadal jeho prepustenie z vysokej školy, vyšetrovanie
políciou, útoky v prominentných novinách a televíznych staniciach, kde bol démonizovaný, nielen
ľavicová tlač, ale aj jedno popredné pravicové periodikum odmietli uverejniť platený
inzerát na jeho knihu.
Odborníci poukazujú na to, že žiadny z týchto útokov
sa nezakladal na racionálnej argumentácii, ktorá by vyvrátila Rushtonove tvrdenia,
ale išlo o emocionálne útoky na jeho „odpornú osobnosť“. Sociológovi Michaelovi Levinovi
sa vyhrážali smrťou, nachádzal v pošte exkrementy, bol terčom podpaľačstva a urážlivých
telefonátov. Anthony Browne definuje politickú korekntosť ako “ideológiu, ktorá klasifikuje
určité skupiny ľudí ako obete, ktoré potrebujú ochranu pred kritikou a ktorých priaznivci
veria, že iný prístup nie je možné tolerovať. Vo svojom výskume uvádza, že politická
korektnosť vznikla ako reakcia na prevládajúce ideológie, ale postupne sa ideológiou
stala ona sama. Podľa neho ide o marxizmus, ktorý sa z ekonomiky dostal do kultúrnej
sféry. Podľa pravidiel vzniku a potreby “political correct” mám dojem, že nastala
doba, kedy by mali neoliberálni ľavicoví strážcovia korektnosti vyhlásiť novú ohrozenú
skupinu. Kresťanov, ktorí sa stávajú stále viac obeťou nekorektnosti. Tí to ale majú
vo svojich génoch. Našťastie. Prajem vám, drahí poslucháči, požehnané prežívania Veľkonočných
sviatkov. Kým nám ich médiá dovolia tak verejne nazývať.