Benedikt XVI. počas vešpier poďakoval mexickým biskupom za ich nasadenie

Vatikán/Mexiko (26. mar. 2012, RV) – Tretí deň (nedeľa) apoštolskej cesty zakončil Benedikt XVI. spoločnou modlitbou vešpier s biskupmi Mexika. V leónskej katedrále zasvätenej Panne Márii Svetla, ktorá môže pojať 500 osôb, sa zišlo okrem všetkých 130 mexických biskupov aj 22 predsedov jednotlivých biskupských konferencií Latinskej Ameriky, apoštolských vikárov a zástupcov laikov. O 18.10 miestneho času (02.10 hod) vstúpil, za zvukov piesne Tu es Petrus Benedikt XVI. do katedrály, kde ho privítal predseda Konferencie biskupov Mexika Mons. Carlos Aguiar Retes. Po uvítacích slovách začal Benedikt XVI. modlitbu Druhých vešpier z Piatej nedele v Pôstnom období. Vo svojom príhovore k biskupom Svätý Otec povedal:


Páni kardináli,
drahí bratia v biskupskej službe,
Je pre mňa veľkým potešením modliť sa s vami všetkými v tejto bazilike-katedrále v Leóne, zasvätenej Panne Márii Svetla. Na nádhernej soche, ktorá je v tomto chráme uctievaná, vidíme ako svätá Panna jednou rukou veľmi nežne objíma svojho Syna, a druhú vystiera smerom k hriešnikom, aby im pomáhala. Takto hľadí Mária na Cirkev všetkých čias, ktorá ju chváli za to, že nám dala Vykupiteľa a zveruje sa jej, pretože je Matkou, ktorú nám jej božský Syn daroval z kríža. Preto sa k nej často utiekame ako k „našej nádeji“, lebo nám ukázala Ježiša a sprostredkovala zázraky, ktoré Boh urobil a robí v prospech ľudstva, a to spôsobom veľmi jednoduchým, prístupným i tým najmenším. Jeden z dôležitých znakov týchto zázrakov nám ponúka i krátke čítanie dnešných vešpier. Obyvatelia Jeruzalema a ich vodcovia nespoznali Krista, ale tým, že ho odsúdili na smrť, v skutočnosti naplnili slová prorokov (porov. Sk 13, 27). Zloba a nevedomosť ľudí nedokáže nijakým spôsobom zabrzdiť Boží zámer spásy a vykúpenia. Zlo naozaj veľa nezmôže.

Ďalší Boží zázrak nám pripomína druhý žalm, ktorý sme práve recitovali: „skala“ sa mení na „jazerá vôd, kameň na pramene vôd“ (Ž 113,8). To, čo môžeme považovať za kameň úrazu a pohoršenia, sa Ježišovým víťazstvom nad smrťou mení na kameň uholný: „To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná“ (Ž 117,3). Nie sú teda žiadne dôvody na to, aby sme sa vzdávali pred mocou zla. Prosme vzkrieseného Pána, aby ukázal svoju silu v našich slabostiach a nedostatkoch.
S veľkou túžbou som očakával toto dnešné stretnutie s vami, pastiermi Kristovej Cirkvi, ktorá putuje v Mexiku a v iných krajinách tohto veľkého Kontinentu, ako príležitosť zahľadieť sa spoločne na Krista, ktorý vám zveril vzácnu úlohu ohlasovania Evanjelia v týchto krajinách so silnou katolíckou tradíciou. Aktuálna situácia vašich diecéz vás veľakrát stavia pred výzvy i ťažkosti rôzneho pôvodu. Vediac však, že Pán je vzkriesený, môžeme kráčať v dôvere s presvedčením, že zlo nemá posledné slovo v dejinách, a že Boh môže otvoriť nové priestory nádeje, ktorá nesklame (porov. Rim 5,5).

Ďakujem za srdečný pozdrav, ktorým sa na mňa obrátil, v mene vás všetkých, arcibiskup diecézy Tlalnepantla, predseda Konferencie biskupov Mexika a Rady latinskoamerických biskupských konferencií. Prosím vás, pastierov rôznych miestnych cirkví, aby ste vašim veriacim tlmočili pápežovu hlbokú náklonnosť, s akou nosí v srdci všetky ich utrpenia a očakávania.

Pozorujúc na vašich tvárach starosť o vám zverené stádo, prichádzajú mi na myseľ Zhromaždenia Biskupskej synody, ktorých účastníci oceňujú tých, čo vykonávajú svoju službu vo zvlášť bolestivých situáciách v živote a poslaní Cirkvi. Toto gesto vyrastá z viery v Pána a vyjadruje bratskú spoluúčasť v apoštolskej práci, ako i vďačnosť a obdiv tým, ktorí zasievajú evanjeliovú zvesť uprostred tŕnia symbolizujúceho akúkoľvek formu prenasledovania, vylúčenia či opovrhnutia. Nechýbajú ani obavy vyplývajúce z nedostatku prostriedkov a ľudských zdrojov či z obmedzovania slobody Cirkvi pri vykonávaní jej poslania.

Petrov nástupca zdieľa s vami tieto pocity a ďakuje vám za vaše pastierske nasadenie, ktoré je trpezlivé e pokorné. Nie ste sami v ťažkostiach a nie ste sami ani pri evanjelizačných úspechoch. Všetci sme spojení v utrpení i v úteche (por. 2 Kor 1,5). Chcem, aby ste vedeli, že máte osobitné miesto v modlitbe toho, ktorý dostal od Krista poverenie posilňovať svojich bratov vo viere (por. Lk 22,31) a povzbudzoval ich v poslaní, aby bol náš Pán Ježiš Kristus vždy viac poznaný a milovaný v týchto krajinách, a to bez akéhokoľvek strachu z protirečení.

Katolícka viera významným spôsobom poznačila život, zvyky a dejiny tohto Kontinentu, v ktorom si mnohé národy pripomínajú dvesté výročie nezávislosti. Je to historický moment, v ktorom i naďalej žiari Kristovo meno, ktoré sa sem dostalo prostredníctvom vynikajúcich a veľkodušných misionárov ohlasujúcich ho s odvahou i múdrosťou. Všetko čo mali, darovali Kristovi a tak poukázali na to, že v ňom človek nájde svoju podstatu a potrebnú silu žiť v plnosti a budovať spoločnosť hodnú človeka, ako si to želal jeho Stvoriteľ. Tento ideál prvenstva Pána pred všetkým a sprostredkovania Jeho slova každému, použijúc vlastné osobitosti a najlepšie tradície, je i dnes vzácnym orientačným prvkom pre pastierov.

Iniciatívy, ktoré budú realizované počas „Roka viery“ majú byť zamerané tak, aby viedli ľudí ku Kristovi, ktorého milosť im umožní zanechať zotročujúce putá hriechu a vykročiť v ústrety pravej a zodpovednej slobode. Napomôže tomu i prínos Kontinentálnej misie, ktorá sa uskutočnila v Aparecide a už prináša ovocie v úsilí o duchovnú obnovu partikulárnych Cirkví v Latinskej Amerike a v Karibiku. Spomeňme napríklad štúdium, distribúciu a meditáciu Svätého písma, ktoré ohlasuje Božiu lásku a našu spásu. Povzbudzujem vás v tomto zmysle, aby ste i naďalej otvárali poklady evanjelia, aby sa tak premenili na silu nádeje, slobody a spásy pre všetkých ľudí (porov. Rim 1,16). Buďte zároveň vernými svedkami a interpretmi slova Vteleného Syna, ktorý žil, aby naplnil Otcovu vôľu, stal sa človekom medzi ľuďmi a obetoval sa za nich až na smrť.

Drahí bratia v biskupskej službe,
v pastoračnom a evanjelizačnom horizonte, ktorý sa pred nami otvára, má mimoriadny význam venovať sa s veľkou pozornosťou seminaristom, povzbudzujúc ich, aby sa nechválili ničím iným ako „poznaním Ježiša Krista, a to ukrižovaného“ (por. 1 Kor 2,2). Nemenej dôležitá je i vaša blízkosť kňazom, ktorým nesmie nikdy chýbať pochopenie a povzbudenie biskupa, a ak je potrebné, i jeho otcovské napomenutie pri nevhodných postojoch. Oni sú vašimi prvými spolupracovníkmi vo sviatostnom spoločenstve kňazstva a máte im preukazovať stálu a privilegovanú blízkosť. To isté sa dá povedať o rôznych formách zasväteného života, ktorého charizmy majú byť s vďačnosťou oceňované a sprevádzané s úctou voči udelenému daru. Vždy viac a pozornejšie sa treba venovať laikom, predovšetkým činným v katechéze, v liturgickom živote, charitatívnej činnosti a v sociálnom nasadení. Ich formácia vo viere je rozhodujúca pre prítomnosť a účinnosť evanjelia v dnešnej spoločnosti. Nie je správne, ak sa napriek svojmu úsiliu pracovať v Cirkvi podľa vlastného povolania cítia byť považovaní za osoby pre ňu málo platné, pretože toto nasadenie si od nich veľakrát vyžaduje i mnohé obety. Snáď najdôležitejšou úlohou pastierov je, aby vytvárali ducha spoločenstva medzi kňazmi, rehoľníkmi a laikmi, vyhýbajúc sa neplodným rozdeleniam, kritike a škodlivej nedôvere.

Týmito vrúcnymi želaniami vás pozývam, aby ste boli dňom i nocou ohlasovateľmi Božej slávy, ktorou je človek. Stojte na strane utláčaných násilím, mocou a bohatstvom, ktoré ignoruje tých, čo nemajú takmer nič. Cirkev nemôže oddeliť chválu Boha od služby ľuďom. Jediný Boh Otec a Stvoriteľ je ten, ktorý nás ustanovil, aby sme boli bratmi: byť človekom znamená byť bratom a ochrancom blížneho. Cirkev, spojená s celým ľudstvom, má na tejto púti oživovať a sprítomňovať to, čím bol Ježiš: dobrým Samaritánom, ktorý zďaleka videl, čo sa stalo v dejinách ľudstva, pozdvihol nás a obetoval sa za naše uzdravenie.

Drahí bratia v biskupskej službe, latinskoamerická cirkev, ktorá sa už veľakrát spojila s Ježišom Kristom v jeho utrpení, má byť neustále semenom nádeje, aby všetci videli ako pôsobí ovocie Zmŕtvychvstania a ako obohacuje vaše krajiny.

Nech Božia Matka, nazývaná ako Najsvätejšia Mária Svetla, odvráti temnoty nášho sveta a ožiari našu púť, aby sme mohli posilňovať vo viere latinskoamerický ľud, uprostred jeho námah a nádejí, s odhodlanosťou, odvahou a pevnou vierou v toho, ktorý všetko môže a všetkých miluje až do krajnosti. Amen.

Preklad: sr. Agnes Jenčíková CJ

Katedrálu, ktorá je zasvätená Panne Márii Svetla, začali stavať v roku 1746 jezuiti. Jej stavbu prerušilo vyhnanie jezuitov zo španielskych kolónií. Avšak vďaka podpore rodiny Obregón bola katedrála v 19. storočí dokončená. Slávnostná posviacka sa uskutočnila 16. marca 1866. – js –