Vatikán/Mexiko (23. mar. 2012, RV) – Lietadlo so Svätým Otcom na palube pristálo
po 14 hodinovom lete na medzinárodnom letisku v mexickom meste León. Hneď po vystúpení
z lietadla – o 23.30 hod. nášho času – čakalo Svätého Otca naozaj vrelé prijatie zo
strany niekoľko tisíc veriacich, ktorí ho prišli privítať na letisko. Po prehliadke
čestnej stráže a odznení hymien Vatikánu a Mexika privítal Benedikta XVI., v krátkom
príhovore – často krát prerušovanom nadšenými výkrikmi veriacich –, mexický prezident
Felipe de Jesús Calderón Hinojosa. Potom sa slova ujal Benedikt XVI. a vo svojom
príhovore povedal:
„Excelencia pán Prezident, Otcovia kardináli, ctihodní
bratia v biskupskej a kňazskej službe, vážené autority, milovaní obyvatelia
Guanajuata a celého Mexika,
som nesmierne rád, že tu môžem byť. Vzdávam vďaky
Bohu, že mi doprial realizovať túto túžbu, ktorá bola v mojom srdci už dlhý čas, povzbudiť
vo viere Boží ľud tohto veľkého národa, a to na jeho vlastnej pôde. Vzťah mexického
obyvateľstva voči Petrovmu nástupcovi je povestný, a ten naňho často pamätá vo svojich
modlitbách. Hovorím to na tomto mieste, považovanom za geografický stred krajiny,
ktoré túžil navštíviť od svojej prvej cesty, môj ctihodný predchodca, blahoslavený
Ján Pavol II. Keďže to nemohol uskutočniť, požehnal ho a zaslal povzbudzujúce posolstvo,
keď prelietal nad ním. Teším sa z toho, že dnes môžem dať zaznieť jeho slovám tu na
tomto mieste a medzi vami: Som vďačný – písal vo svojom posolstve – veriacim Bajía
a Guanajuata za ich lásku k pápežovi a vernosť Pánovi. Nech ich vždy Boh sprevádza
(Telegram, 30. január 1979).
S touto vnútornou myšlienkou vám ďakujem pán prezident
za vrelé prijatie a s úctou pozdravujem vašu manželku a iné autority, ktoré ma poctili
svojou prítomnosťou. Osobitný pozdrav venujem Mons. Josému Guadalupe Martínovi Rábagovi,
leónskemu arcibiskupovi ako aj Mons. Carlosovi Aguiar Retesovi, tlalnepantlaskému
arcibiskupovi a predsedovi Konferencie biskupov Mexika a zároveň Rady biskupských
konferencií Latinskej Ameriky. Touto krátkou návštevou túžim podať ruku všetkým Mexičanom
a priblížiť sa ku všetkým národom a obyvateľom Latinskej Ameriky, ktorí sú zastúpení
mnohými biskupmi práve na tom mieste, kde mohutná socha Krista Kráľa „Cerro del Bubilete“
predstavuje hlboko zakorenenú vieru medzi Mexičanmi, ktorí neprestajne zvolávajú jeho
požehnanie na všetky svoje ťažkosti.
V Mexiku a vo väčšine latinskoamerických
štátov si pripomínajú 200. výročie nezávislosti práve v týchto rokoch. Už sa uskutočnilo
mnoho náboženských slávností, ktorými sa vzdávali vďaky Bohu za túto dôležitú a veľmi
významnú skutočnosť. V nich, rovnako ako tomu bolo počas svätej omše v Bazilike sv.
Petra v Ríme, na sviatok Guadalupskej Panny Márie, sa vrúcne poukazovalo na Najsvätejšiu
Pannu Máriu, ktorá ukázala sladkosť s akou Pán miluje všetkých a dáva sa všetkým bez
rozdielu. Naša Nebeská matka pokračovala v bdení nad vierou svojich synov aj formovaním
týchto národov a pokračuje aj dnes napriek novým výzvam, ktorým musia čeliť.
Prichádzam
ako pútnik viery, nádeje a lásky. Túžim povzbudiť vo viere veriacich v Krista, upevniť
ich v nej a povzbudiť ich k obnove počúvania Božieho slova, k sviatostiam a zosúladeniu
života. Takto ho budú môcť zdieľať so všetkými, ako misionári medzi vlastnými bratmi.
Budú kvasom spoločnosti prispievajúc pokojným spolunažívaním, založenom na dôstojnosti
každej ľudskej osoby, stvorenej Bohom, ktorú žiadna moc nemá právo utláčať, alebo
ňou opovrhovať. Táto dôstojnosť sa prejavuje jedinečným spôsobom v základnom práve
náboženskej slobody v jej najhlbšom význame a v jej celistvosti.
Ako pútnik
nádeje vám hovorím spolu so sv. Pavlom: «aby ste sa nezarmucovali ako ostatní, čo
nemajú nádej» (1 Sol 4,13). Viera v Boha ponúka istotu stretnutia sa s ním, prijatia
jeho milostí a na tomto sa zakladá nádej toho, kto verí. Vediac to, veriaci sa usiluje
premeniť aj súčasné štruktúry a smutné udalosti, ktoré sa zdajú byť nezmeniteľné a
neprekonateľné, pomáhajúc tak tomu, kto vo svojom živote nevidí ani zmysel ani budúcnosť.
Áno, nádej mení konkrétne bytie každého muža a ženy, a to reálnym spôsobom (porov.
Spe salvi, 2). Nádej ukazuje na «nové nebo a novú zem» (Zjv 21,11), a už teraz robí
hmatateľnými niektoré z ich zábleskov. Okrem toho, keď sa zakorení v niektorom národe,
keď sa zdieľa, šíri sa ako svetlo, ktoré rozháňa tmu. Táto krajina, tento kontinent
sú povolané, aby žili nádej v Boha s vnútorným presvedčením, premeniac ho na postoj
srdca a na konkrétnu snahu kráčať zjednotení k lepšiemu svetu. Ako som už povedal
v Ríme «pokračujte bez toho, aby ste sa nechali znechutiť, v rozvoji spoločnosti založenej
na budovaní dobra, na víťazstve lásky a rozmachu spravodlivosti» (Homília na sviatok
Panny Márie Guadalupskej, Rím, 12. december, 2011).
Spoločne s vierou a nádejou
veriaci v Krista spolu s celou Cirkvou, žijú a praktizujú milosrdnú lásku, ako základný
prvok ich poslania. Milosrdná láska vo svojom pôvodnom význame «je jednoducho odpoveď
na to, čo je v danej situácii bezprostredná potreba» (Deus caritas est, 31a), ako
pomôcť tým, ktorí trpia hladom, sú bez strechy nad hlavou, chorí, alebo im chýba niečo,
čo potrebujú k ich samotnej existencii. Nikto nebude vylúčený kvôli svojmu pôvodu,
alebo presvedčeniu z tohto základného poslania Cirkvi, ktorá nevstupuje do akéhosi
konkurenčného zápasu s inými súkromnými, alebo verejnými organizáciami. Práve naopak.
Dobrovoľne spolupracuje s tými, ktorí sledujú rovnaké ciele. A nárokuje si jedinú
vec, konať dobro. A to nezištným a rešpektujúcim spôsobom tým, ktorí to potrebujú,
tým, ktorým veľakrát chýba viac dôkaz o skutočnej láske, ako všetko ostatné.
Pán
prezident a všetci priatelia: v týchto dňoch budem osobitným spôsobom prosiť Boha
a Guadalupskú Pannu Máriu, aby tento národ bol vďačný za prijatú vieru a svoje najlepšie
tradície; Osobitne sa budem modliť za tých, ktorí to najviac potrebujú – za trpiacich
kvôli starým aj novým zápasom, závisti a rozličným formám násilia. Už viem, že som
v zemi, ktorá je hrdá na svoju pohostinnosť a túži, aby sa nikto necítil cudzincom
v tejto zemi. Viem to a vedel som to. Ale dnes to vidím a pociťujem hlboko vo svojom
srdci. Z hĺbky duše verím, že to pocítia aj mnohí Mexičania, ktorí žijú mimo svojej
rodnej vlasti, ale ktorí nikdy nezabudli a neprestali dúfať, že ju uvidia rásť v harmónii
a v autentickom integrálnom rozvoji. Ďakujem.“
Svätého otca potom prišli pozdraviť
jednotlivé civilné autority.