Komentár Antona Ziolkovského: Čo s liberálnymi katolíkmi

Štvrtkový komentár výkonného sekretára KBS Antona Ziolkovského

Vážení poslucháči! Výsledky Druhého vatikánskeho koncilu vyvolali medzi mnohými veriacimi eufóriu. Cirkev ochotnejšie a otvorenejšie hovorila o aktuálnych problémoch. Bol to významný krok smerom k hľadaniu odpovede na otázku, ako má žiť katolík v súčasnom svete, aby nestratil svoju identitu. Táto otvorenosť vyvolala u niektorých veriacich dojem, že Cirkev má v pláne revidovať vlastnú náuku. Turbulentný koniec šesťdesiatych rokov poznačený najmä stratou dôvery v tradičné inštitúcie, sexuálnou revolúciou a pacifizmom, zanechal stopy aj v živote katolíkov, najmä v západnej Európe. Najznámejšími udalosťami, kde sa tento vývoj odrazil, boli ťažkosti v Katolíckej cirkvi v Holandsku a silné polemiky okolo encykliky Pavla VI. Humanae vitae. Počas niekoľkých desaťročí vznikla v Európe paradoxná situácia. Mnoho katolíkov otvorene hovorí, že má aj v zásadných veciach iný pohľad ako cirkev, ktorej sú členmi. Sú obeťami ilúzie práva na voľbu, ktorá je v rozpore s pravdou. Tento postoj súvisí aj s presvedčením mnohých súčasníkov, že pravdu nie je možné poznať, preto ani nemáme právo vyžadovať od ľudí život podľa nemenných zásad. Takáto mentalita je najzreteľnejšia v presvedčení aj praktizujúcich katolíkov, ktorí na jednej strane uznávajú, že potrat je zabitím nevinnej ľudskej bytosti, avšak poznačení relativistickou koncepciou chápania spoločenského pluralizmu si rovnako myslia, že nie je správne iných nútiť prostredníctvom zákonov, aby podľa takejto morálky aj konali. Inými slovami: potrat je síce vraždou, ale nemám právo žiadať dosiahnutie stavu, aby si na potrat ani ísť nemohol.

Na druhej strane bola niekedy precenená sila viery Božieho ľudu, ktorý nedokázal vzdorovať silnejúcim kultúrnym trendom. Cirkvi nikdy nechýbala pravá viera, ani dobrá vôľa. Možno občas absentovalo správne porozumenie spoločenskej situácie, ktoré si vyžadovalo otvorenú reč, čo je a čo nie je v súlade s katolíckou náukou. Toto váhanie prispelo k narastaniu protikatolíckej mentality napríklad v ľudových, čiže kresťanskodemokratických stranách západnej Európy. Je úplným paradoxom, že strany, ktoré mali ku katolicizmu mentálne najbližšie, zrazu liberalizovali potratové zákony či hlasovali za registrované partnerstvá alebo prinajmenšom podporovali politikov s takouto agendou. Tomuto problému čelilo aj Slovensko pred prezidentskými voľbami. Diskusia o morálnej povahe komunizmu a liberalizmu sa vedie dodnes.

Pri hľadaní odpovede na otázku, čo s tým, nám môže pomôcť nedávny vývoj vzťahu Katolíckej cirkvi a amerického prezidenta Baracka Obamu. Zdravotnícka reforma postavila katolícke zdravotnícke inštitúcie do ťažkej situácie. Zákon im totiž predpísal aj povinnú platbu za úkony, ktoré sú z pohľadu katolíckej morálky neprípustné. Katolícki biskupi diskutovali s vládnou administratívou a chvíľu sa zdalo, že dostanú výnimku. Zástupca republikánov predložil v takomto duchu i konkrétny legislatívny návrh, ktorý nakoniec tesne neprešiel. Vtedy sa rýchlo ukázalo, že Obama nemieni Katolíckej cirkvi ustúpiť. Tento konflikt je zrozumiteľný. Avšak situácia by pravdepodobne nezašla tak ďaleko, keby bol postoj k tejto téme rovnaký aj vo vnútri Cirkvi. Národný katolícky týždenník America sa vo svojom editoriáli postavil na stranu prezidenta. Prišla reakcia viacerých biskupov. Najlepšie to popísal kardinál Dolan, predseda Americkej biskupskej konferencie. V liste americkým biskupom konštatoval, že nejednoznačný postoj katolíkov k téme výrazne prispel k tejto situácii. Vznikol dojem, že katolícki biskupi nerozumejú náuke, a preto je lepšie, keď budú počúvať „osvietených“ katolíkov. Liberálni katolíci sa tak podľa niektorých komentátorov stali pre Obamu „trójskym koňom“ pri presadzovaní silne protikatolíckej agendy. Výsledkom je bezprecedentný útok na slobodu svedomia.

Udalosti posledných týždňov z USA sú pre nás varovaním. Slovenskí katolíci volia mnohé politické strany. A početní politici sa hlásia ku Katolíckej cirkvi. Situácia však zreje k okamihu, kedy bude nevyhnutné otvorenejšie deklarovať, že podpora politikov, ktorí sa hlásia k registrovaným partnerstvám, podporujú zachovanie status quo v otázkach interrupcií či majú problém s výhradou svedomia; je nemorálna. Ťažkosti amerických biskupov naznačujú, čo sa stane, keď rezignujeme na povinnosť odlíšiť zrno od pliev. Nejasné postoje vyvolajú vo viere Božieho ľudu iba zmätok. Aj s liberálnymi katolíkmi treba komunikovať. Nesmieme však vyvolať dojem, že zastávajú katolícku náuku, ak sú od nej na míle vzdialení. Náboženská sloboda je príliš krehká. Bolo by škoda ohroziť ju vlastnou váhavosťou.

Anton Ziolkovský