Vatikán/Írsko (20. mar. 2012, RV) – Dnes boli zverejnené výsledky apoštolskej
vizitácie v Írsku. Pred dvoma rokmi v „Pastierskom liste pápeža Benedikta XVI. írskym
katolíkom“ z 19. marca 2010 oznámil Svätý Otec zámer vykonať apoštolskú vizitáciu
írskych diecéz, rehoľných inštitúcií a seminárov. Reagoval tak na medializované prípady
zneužívania detí a mladistvých niektorými členmi miestnej cirkvi, ktorú listom súčasne
vyzval na nastúpenie cesty hlbokej duchovnej obnovy: „Vyzývam vás všetkých, ako
Boží ľud v Írsku, aby ste premýšľali o ranách, spôsobených na Kristovom tele, niekedy
bolestivých liekoch na ich ošetrenie a zahojenie, a o potrebe jednoty, lásky a vzájomnej
podpory v dlhom procese obnovy“.
Vizitácia sa začala v novembri 2010 a
jej výsledky boli zverejnené dnes 20. marca 2012. Dokument s názvom „Sumár výsledkov
apoštolskej vizitácie v Írsku“ odsúhlasený vatikánskymi dikastériami, ktoré vizitáciu
viedli, obsahuje aj niektoré indikácie zo strany Svätej stolice.
a) Svätá
stolica nanovo vyjadruje pocit zdesenia, ktoré pápež Benedikt XVI. vyjadril v Liste
írskym katolíkom, ako aj blízkosť a porozumenie, ktoré viackrát prejavil obetiam
týchto hriešnych a trestných činov spáchaných kňazmi alebo rehoľníkmi.
b) Vizitácia,
ktorá mala charakter pastoračný, mohla na jednej strane potvrdiť závažnosť nedostatkov,
ktoré viedli v minulosti k nesprávnym vyjadreniam a reakciám, aj zo strany biskupov
a rehoľných predstavených, ako aj k hroznému fenoménu zneužívania neplnoletých. Na
druhej strane sa jasne potvrdilo, že od 90. rokov sa urobili rozhodujúce kroky vpred,
ktoré viedli k väčšiemu povedomiu problému a hlbokým zmenám v spôsobe ako sa s ním
vysporiadať. Dôrazne sa odporúča, aby biskupi a rehoľní predstavení pokračovali v
ich záväzku porozumenia a pomoci obetiam zneužívania.
c) Pokyny uvedené v dokumente
„Ochrana detí" z roku 2008 uvádzajú: zapojenie veriacich do cirkevných štruktúr na
poli prevencie a vzdelávania; úzka spolupráca s občianskymi orgánmi v záujme včasného
hlásenia obvinenia; stále spojenie s Kongregáciou pre náuku viery, nakoľko je to v
jej kompetencii. Tieto normy sa ukázali ako účinný nástroj na prešetrenie obvinení
zo zneužívania a na zvýšenie vnímavosti celého kresťanského spoločenstva v oblasti
ochrany detí a mladistvých. Tieto pokyny boli ďalej aktualizované na základe údajov,
ktoré zverejnila Kongregácia pre náuku viery 3. mája 2011, a pravidelne sú dopĺňané.
d)
Práca Národnej komisie pre ochranu detí je hlboká a ďalekosiahla. Zvlášť užitočné
sa ukázalo overovanie, uplatňovania smerníc v jednotlivých diecézach a rehoľných inštitúciách.
Odporúča sa, aby toto overovanie pokrylo čo najrýchlejšie všetky diecézy a rehoľné
inštitúcie a mohlo byť pravidelne opakované.
e) Biskupi a rehoľní predstavení
v spolupráci s Národnou komisiou musia vytvoriť opatrenia na riešenie prípadov kňazov
alebo rehoľníkov, na ktorých bola podaná žaloba, ale aj tých prípadov, ktoré boli
pozastavené. Rovnako by sa mali stanoviť pravidlá s cieľom uľahčiť návrat do kňazskej
služby kňazom, ktorí boli falošne obvinení a zabezpečiť primeranú pastoračnú starostlivosť
o kňazov alebo rehoľníkov, ktorí boli uznaní vinnými zo zneužívania.
f) Vizitácia
seminárov docenila úsilie formátorov a pozornosť, ktorá sa venuje intelektuálnej,
ľudskej a duchovnej formácii. Pre zlepšenie kvality prípravy sa odporúča klásť dôraz
na to, že má byť inšpiráciou skutočnej kňazskej identity, ďalej posilniť zodpovednosť
a koherentnosť kritérií pre prijímanie do seminárov, ako aj zavedenie hlbokej formácie
v oblasti ochrany detí a mladistvých do akademického štúdia.
g) Každý rehoľný
inštitút je vyzvaný zabezpečiť trojročnú formáciu na prehĺbenie zakladajúcich chariziem
z príslušných zdrojov a prostredníctvom vhodných prostriedkov oživiť v komunitách
aspekty života spoločenstva, modlitby a apoštolskej misie. Inštitúty sú vyzývané k
pastoračnej otvorenosti voči tým, ktorí znášajú následky zneužívania.
h) Vizitácia
ukázala, že bolestné udalosti posledných rokov otvorili mnohé zranenia aj v katolíckej
komunite. Na druhej strane, v tomto ťažkom období sa prejavila aj neustála životaschopnosť
viery írskeho ľudu. Medzi znakmi nádeje je vyzdvihnutá obetavosť, s akou mnohí biskupi,
kňazi a rehoľníci žijú svoje povolanie, ľudská a duchovná blízkosť, ktorú mnohí z
nich cítili od veriacich v čase krízy, hlboká viera mnohých mužov a žien a zapojenie
sa kňazov i laikov do vytvárania štruktúr na ochranu detí a mladistvých. V tejto
súvislosti je aktuálnou výzva k jednote v cirkevnom spoločenstve, spoločenstve medzi
biskupmi, medzi nimi a Petrovým nástupcom, medzi biskupmi a kňazmi, vrátane pastierov
a laikov, diecéznych štruktúr a komunít zasväteného života.
i) Nakoniec sa
odporúčajú niektoré pastoračné priority, ktoré by mohli usmerňovať obnovu: Formácia
v obsahu viery, docenenie postavenia laikov, úloha učiteľov náboženstva, otvorenosť
k hnutiam a združeniam, vernosť učiteľskému úradu Cirkvi. Dokument tiež pripomína,
že Svätá stolica a írski biskupi už začali spoločnú reflexiu nad aktuálnym stavom
diecéz, s cieľom urobiť diecézne zariadenia spôsobilejšími odpovedať na dnešné poslanie
cirkvi v Írsku. –jk-