Komentár členov Klubu kresťanských ekonómov (CEBSI)

Dnešný štvrtkový komentár, zameraný na ekonomickú tému, pripravil František Múčka, člen Klubu kresťanských ekonómov (CEBSI)

Slovensko a dobrí hospodári

Predstavte si, že by niekto našim prarodičom pred stopäťdesiat rokmi povedal, že celý život nemusia pracovať a aj tak budú dostávať dostatok peňazí, aby neboli hladní či mohli zadarmo chodiť k lekárovi. V ťažkých podmienkach, v ktorých vyrastali, by im to zrejme pripadalo ako zasľúbená krajina.
Dnes sa to na Slovensku dá. Jeho obyvatelia patria medzi veľmi malú skupinu bohatých ľudí, ktorá žije na zemi. Mať čo jesť, kde bývať, mať prístup k hygiene a nezomierať na liečiteľné choroby - o tom všetkom sa väčšine ľudí na svete len sníva.
Napriek tomu, málokomu sa zdá, že žije v zasľúbenej krajine. V mnohých rodinách cítiť skľúčenosť, smútok a strach z toho, že ich živitelia si nevedia nájsť prácu. Našťastie, stále je ich oveľa menej, ako tých, ktorí ju majú. Iste, aj priemerne žijúca rodina sa trápi mnohými finančnými problémami. Rodičia, na ktorých pleciach spočíva starosť o fungovanie domácnosti, musia každý deň zvažovať, ako čo najlepšie použiť zdroje, ktoré majú k dispozícií. A často ich trápi, že nemôžu svojim blízkym dožičiť viac.
Asi každý človek by chcel, aby jeho deti, rodičia, súrodenci či priatelia žili spokojný život. Aby mali vždy pri sebe niekoho, kto im pomôže, keď to budú potrebovať. A každý chce mať istotu, že aj o neho sa niekto postará, keď to bude potrebovať.
Preto počuť volania po tom, aby sa štát viac staral o to, ako sa ľuďom žije a čo im spôsobuje problémy. A snažil sa ich riešiť.
Zvyšovať očakávania na tých, ktorí štát vedú, je správne. Najmä, ak vidíme, ako veľa zdrojov sa premrhá, ako veľa peňazí sa použije neúčelne a ako veľa peňazí sa rozkráda. To sú veci, ktoré treba zmeniť. Preto, že sú sami o sebe zlé. A aj preto, aby zostalo viac zdrojov tam, kde ich treba.
No ekonomické prepočty ukazujú aj iné veci. Napríklad, že najviac peňazí, ktoré cez štát pretečú, idú na rozličné dávky a podpory. Štát za ne platí zdravotníctvo či školstvo, o ktorých ľuďom hovorí, že sú zadarmo. Hoci priemernému, obyčajnému človeku štát vezme viac, ako mu vráti, či už priamo, alebo cez služby v zdravotníctve, školstve a podobne. Pretože mnoho peňazí sa len tak stratí.
Politici, aby boli zvolení, chcú dávať stále viac zadarmo. Výsledkom je, že Slovensko patrí medzi najhoršie hospodáriace krajiny v Európe. A ani inde na svete nie je bežné hospodáriť tak zle, ako u nás. Dlhy, ktoré z toho vznikajú, sa hromadia. A to veľmi rýchlo. Problémy z toho plynúce budú veľmi veľké. Čo sa nakoniec s takou krajinou stane, vidíme v krajinách, ktoré nie sú od nás veľmi vzdialené.
Zarobiť si poctivo na chlieb a starať sa o svoju rodinu nie je nič jednoduché. Vie to každý, kto má na pleciach takúto ťarchu. No chcieť od štátu pomoc, viac dávok alebo viac vecí zadarmo, však nepomôže. Štát to všetko nakúpi len za to, čo vyberie od ľudí, najviac od tých priemerných. A ešte z toho, čo si požičia, teda na dlh.
Veľká väčšina ľudí vo svete by nám závidela náš obyčajný, priemerný život na Slovensku. Pretože v celosvetovom meradle sme na tom veľmi dobre, aj keď to často nie je ľahké. Jedna z vecí, ktorá to celé môže pokaziť, je nezvládnutý dlh, ktorý politici vyrábajú tým, že obyvateľom rozdajú pár eur navyše. Netreba azda ani pripomínať, ako často Pán Ježiš hovorieval o dobrých hospodároch, ako ich dával za vzor a ako povzbudzoval ľudí, aby sa nedali zlanáriť lacnými trikmi. Tak v duchovnej ako aj materiálnej oblasti.
Ako kresťania sa cítime byť zaviazaní Kristovým odkazom pomáhať tým, ktorí to najviac potrebujú.
My sami sme tiež povinní nepodľahnúť vábivým sľubom a presvedčeniu, že štát by nám mal dať viac peňazí len tak alebo viac vecí akože zadarmo. Pretože nakoniec skončíme ako tí nerozumní a hlúpi hospodári. Inak to totiž dopadnúť nemôže.