Skúsme sa počúvať

Komentár pripravila sr. Agnes Jenčíková CJ

Milí poslucháči,
aj vy ste sa už stretli s otázkou: Prečo ma nepočúvaš? Či inými slovami: Ty ma nevnímaš! Sťažovali ste sa už niekomu na to, že nenachádzate pochopenie, že na vás najbližší nemajú čas? Pozrime sa na to i z druhej strany, ak sme v pozícii poslucháčov my: čo znamená niekoho skutočne počuť, počúvať?
Počúvanie je proces, ktorý prináša pochopenie toho, čo sa momentálne deje vo vnútri druhého človeka, toho, ktorý k nám hovorí. Je to oveľa viac, ako iba počuť nejakú informáciu, ktorá sa do nášho mozgu dostane prostredníctvom sluchových orgánov. A už vôbec nejde o nejakú pasívnu činnosť. Počúvanie si vyžaduje aktívnu účasť, prijatie a intuíciu. V skutočnosti je aktívnou odpoveďou, spätnou väzbou voči niekomu, kto túži, potrebuje a chce otvoriť svoje vnútro.
Kto hovorí, predkladá zároveň i prejavy neverbálnej komunikácie, ako sú pohyby rúk, tón hlasu, časté používanie niektorých slov či výraz tváre, ktorý veľakrát napovie viac, ako samotné slová. Kto počúva, uvedomuje si, že je to akoby počúvanie „tretím uchom“, ktoré napomáha komplexne pochopiť, čo hovoria slová alebo uvedomiť si situáciu človeka ponad slová. Ten, kto rozpráva a cíti sa pritom dostatočne prijatý a počúvaný so živým záujmom, môže v sebe objaviť mnoho ukrytých schopností ako napríklad pokračovať na ceste sebapoznávania, či prekonávať ťažkosti.
Počúvať je citlivá a zároveň náročná výzva, ktorá, ak je zvládnutá, prináša vzájomné obohatenie. John Powel v tejto súvislosti hovorí: Aby som skutočne počul, čo ľudia hovoria, je dôležité, aby som počúval ani nie to, čo hovoria, ako to, čo možno nie sú schopní vysloviť.
Prekážok skutočného počúvania môže byť viac, napríklad chladný postoj toho, kto počúva. Istá nepozornosť, dívanie sa na hodinky, náhle vstupovanie do prejavu toho, kto hovorí, posudzovanie, zmena témy, poučovanie. V týchto prípadoch sa komunikácia skončila ešte predtým, akoby začala. Ozajstné počúvanie má do činenia s autentickou láskou, pretože má schopnosť otvárať srdce a liečiť rany. Zhodne sa i so zdravým empatickým prístupom. Empatia, táto dnes tak často spomínaná skutočnosť, podľa Carla Rogersa, znamená: vstúpiť do vnútorného sveta druhého človeka, byť pozorným voči jeho pocitom, hnutiam, zmenám, prijmúc na seba strach, úzkosť, radosť, pokoj a čokoľvek, čo daná osoba vnútorne prežíva. Znamená žiť vedľa druhého človeka a zároveň žiť s ním, a to všetko s jemnosťou a bez posudzovania. Takýto prístup môže druhému veľakrát pomôcť, aby sa postupne v slobode pozrel vlastnými očami na strachy a zranenia, ktoré ho predtým znepokojovali a obmedzovali. Empatia je vzácna, mlčanlivá a zároveň hlboká, účinná a mocná forma vzájomnej komunikácie, ktorá si nežiada nevyhnutné používanie slov, aby sa prejavila. Zo spoločenského hľadiska je dôležitou emotívnou kompetenciou, vďaka ktorej je možné ľahšie nájsť súlad s osobou, s ktorou sa rozprávame.
Jej ovocím je predovšetkým prijatie a úcta, ktoré sú esenciálne pre vytvorenie dobrej atmosféry. Je jednoduchým darovaním času tomu druhému, počúvania ho, jeho skutočným objavením. Takáto empatia privádza do uzdravujúceho dialógu. Aktívne počúvanie sa vďaka nej stane empatickým počúvaním a tomu, kto počúva zároveň umožňuje vyjsť z vlastných mentálnych schém, nepridŕžať sa iba vlastných záujmov, ale uvedomiť si skutočné potreby toho druhého. Schopnosť vykročiť zo svojho vlastného sveta privádza k slobode od predsudkov, k pochopeniu a prijatiu potreby toho, kto túži byť počúvaný. Často je vnímaná ako vzácna spoločenská schopnosť, ako múdry a účinný nástroj vo vnútri našich vzťahov.
Dobrodenia vzájomného počúvania sú mnohoraké: vytráca sa izolácia, rastie túžba byť spolu, a schopnosť prijať seba samých, prejavujúc sa ľudským i duchovným rastom. V atmosfére empatie sme navzájom otvorenejší a máme schopnosť objaviť pozitívne stránky svojej osobnosti, ktoré nám boli možno ešte zakryté. Naozajstné počúvanie uzdravuje, rozširuje obzor, pomáha vyjsť zo seba. Pozrime sa v tejto súvislosti na Ježiša, ktorý počas svojho pozemského života práve empatickým prístupom otváral srdcia ľudí pre zmenu. Bolo tomu tak i v prípade Zacheja, keď vošiel do jeho domu a jedol pri jeho stole. Predstavme si Ježiša, ktorý počúva a Zacheja, ktorý hovorí. Výsledok je známy: dokonalé empatické počúvanie, prepojené s dobrotou a mocou Boha pohlo Zacheja k výraznej zmene. Alebo sa zastavme pri sklamaných emauzských učeníkoch, ktorí pod ťarchou neuveriteľného sklamania odchádzajú z Jeruzalema, a ktorých sám Ježiš vyzve, aby vyrozprávali svoje rozčarovanie a smútok. Prijatím a počúvaním sa im „rozhoria srdcia“ a stanú sa schopnými počúvať i oni až nakoniec žasnú nad objavením pravdy ich života.
Drahí poslucháči, nech je hlboké a autentické počúvanie i rozprávanie obohacujúcim prvkom nášho života, radostným prínosom našich všedných dní a darom, ktorý si môžeme navzájom venovať.