Kristianofóbia – problém, ktorý sa dotýka kresťanov na celom svete

Nigéria, Sudán, Egypt, či Pakistan, to je len niekoľko z tých krajín, kde sú kresťania aj v dnešnej vyspelej dobe dennodenne vystavovaní ponižovaniu, prenasledovaniu, masakrovaniu. Nechránení legislatívou v ovzduší nenávisti a netolerancie. Bez práva na slobodu vyznania a slova, bez akejkoľvek pomoci. A na konci takmer vždy dohnaní k úteku. Dôvod? Náboženské vyznanie.
V dnešnej rubrike sa teda budeme venovať práve utrpeniu kresťanov na celej zemi.

Kristianofóbia - svet akoby ešte nedospel na úroveň, kedy by tomuto problému venoval väčšiu pozornosť. A tí, ktorí sa podieľajú na genocíde sú považovaní za hrdinov. Ide predovšetkým o krajiny s moslimskou väčšinou, od Západnej Afriky cez Blízky východ až po Južnú Áziu, Oceániu. Povstalecké skupiny a militanti podpaľujú kostoly, zadržiavajú a následne väznia veriacich, no mnohokrát sú to aj vlády a ich predstavitelia, ktoré takúto činnosť podporujú. Naproti často opakovanej islamofóbii dnes teda stojí kristianofóbia. A zdá sa byť krvavejšia a radikálnejšia. Profánne média venujú tomuto problému len zriedkavo svoju pozornosť, a predsa... Taliansky denník Corriere della Sera publikoval pred časom článok moslimskej novinárky Ayaan Hirsi Aliovej. Autorka si nekladie servítku pred ústa a otvorene kritizuje násilnosti, ktorým musia čeliť kresťania vo svete. Uvádza v ňom, že tu nejde o konvenčnú vojnu proti kresťanom. Nazdáva sa, že táto globálna vojna pramení skôr z prirodzeného anti-kresťanského odporu moslimov ku kresťanom. Presahuje tak hranice kultúry, náboženstva, etník. Ide skôr o motívy, ktoré samotná história zakorenila hlboko medzi moslimami. Moslimská novinárka poukazuje v príspevku na niekoľko krajín, kde sa násilie voči kresťanom neustále stupňuje.

Od zákonov proti rúhaniu až k ohavným vraždám, pri ktorých sú používané výbušné zariadenia na zmrzačenie ľudí a podpaľovanie bohoslužobných miest. Kresťania v Nigérii sú pod tlakom moslimskej sekty vystavení nebezpečenstvu života, podrobovaní viacerým formám prenasledovania a násilia. Počet ľudí, ktorí začiatkom tohto roka opustili svoje domovy predstavuje viac ako 35-tisíc. Len v januári zabili členovia islamistickej sekty Boko Haram 54 ľudí. V roku 2011 si pôsobenie tejto skupiny vyžiadalo životy 510 ľudí a 350 zničených a podpálených kostolov na severe krajiny. Ozbrojenci používajú guľomety, Molotovove kokteily, mačety. Pri útokoch vykrikujú: „Allah akbar“, teda „Allah je najväčší“. Snahou Boko Haram je odstránenie všetkých kresťanov zo severu krajiny.
Kristianofóbia v Sudáne už roky rozdeľuje krajinu a má rôzne podoby. Už desaťročia autoritatívna vláda moslimských sunitov na severe krajiny trápi kresťanské menšiny a animistov, ktorí žijú na juhu. Pripomeňme si len udalosti v Darfúre, ktoré sa začali v roku 2003. Najkrvavejší konflikt súčasnosti prerástol do rozmerov genocídy. Počet obetí sa pohybuje okolo 400 tisíc a 2 milióny ľudí prišli o svoje domovy. Ide o najhorší prípad porušovania ľudských práv na svete. Hoci moslimský prezident Sudánu Omar al Bašír bol odsúdený medzinárodným tribunálom v Haagu a Južný Sudán dosiahol v júli minulého roka nezávislosť, násilie pokračuje.
Požiare kostolov, znásilňovanie, mrzačenie a vraždenie – taká je realita aj v Egypte po Arabskej jari. Koptskí kresťania, ktorí predstavujú približne 11 % z 81 miliónov Egypťanov, usporiadali ešte v októbri minulého roka protestný pochod v Káhire. Chceli tak upozorniť na vlnu útokov zo strany islamských extrémistov po zvrhnutí diktatúry Husního Mubaraka. Počas pochodu zaútočili na dav egyptské bezpečnostné sily, ktoré neváhali použiť ani obrnené transportéry. Pri streľbe, ktorá nasledovala, prišlo o život 23 ľudí a najmenej tristo sa zranilo. Do konca minulého roka tak viac ako 200-tisíc koptských kresťanov opustilo svoje domovy v očakávaní nových útokov.
V neustálom strachu žije takmer 2,8 milióna kresťanov v Pakistane, pričom tvoria iba 1,6 % z jeho 170 miliónov obyvateľov. Obavy majú nielen z islamských extrémistov, ale aj z prísnych zákonov proti rúhaniu, ktoré schválila vláda. Spomeňme prípad pakistanskej kresťanky Asie Bibiovej, ktorý zapĺňal titulky novín. Žena bola odsúdená na trest smrti za urážku proroka Mohameda.
Dokonca aj Indonézia, ktorá bola považovaná za omnoho tolerantnejšiu, demokratickú, modernú krajinu, zostala imúnna voči kristianofóbii. Podľa údajov, ktoré zhromaždili noviny Christian Post, počet násilných útokov spáchaných proti náboženským menšinám sa aj tam zvýšil o takmer 40 %. V Iráne zatkli a uväznili desiatky kresťanov za odvahu prejaviť svoju vieru. Osobitným prípadom je Saudská Arábia. Aj napriek tomu, že v krajine žije viac ako milión kresťanov, kostoly a bohoslužby sú zakázané. Takéto totalitné naradenia dovoľujú náboženskej polícii pravidelnú raziu v domoch kresťanov. Mnohí z nich bývajú na súde často obvinení z porušovania zákona. Ich svedectvo má však nižšiu právnu silu ako to moslimské. Smutné „litánie utrpenia“ sa tu však nekončia.

Prosté prihlásenie sa k viere je považované za rúhanie, pretože je v rozpore s islamským teologickým učením. Ak je kresťanská komunita podozrievaná z toho, že porušila tieto zákony, následky môžu byť pre ňu katastrofálne. Ako uviedla Nina Sheaová, riaditeľka Centra pre náboženskú slobodu na Hudsonovom inštitúte vo Washingtone v rozhovore pre magazín Newsweek, kresťanské menšiny v mnohých moslimských krajinách stratili istú „ochranu spoločnosti“. To platí najmä tam, kde dochádza k rýchlemu vzostupu radikálnych islamistických hnutí. Ozbrojené skupiny tak konajú s úplnou imunitou. Starodávna myšlienka osmanských Turkov – aby nemoslimovia boli aj v moslimskej spoločnosti chránení, i keď boli považovaní za občanov druhej kategórie – sa z islamského sveta úplne vytratila.
Novinárka Aliová vyslovila názor, že práve princíp slobody svedomia a slova je to, čo odlišuje slobodné spoločnosti od tých, ktoré slobodnými nie sú. Podľa nej by západné krajiny mohli napomôcť náboženským menšinám, či už prostredníctvom humanitárnej pomoci alebo obchodu a investícií. Príslušné krajiny by sa následne mali zaviazať k rešpektovaniu slobody svedomia a náboženského vyznania všetkých svojich občanov. – mf –