Benedikt XVI.: Povolanie k láske je povolaním k sebadarovaniu sa

Vatikán (25. feb. 2012, RV) – Benedikt XVI. prijal na osobitnej audiencii približne 200 účastníkov generálneho zasadnutia Pápežskej akadémie pre život, ktoré sa v týchto dňoch konalo vo Vatikáne. Svätý Otec vo svojom príhovore vyzdvihol dôležitosť vybranej témy, ktorou sa účastníci zaoberali: Diagnostika a terapia neplodnosti. Zdôraznil, že táto téma má okrem ľudského a sociálneho významu „osobitnú vedeckú dôležitosť a vyjadruje konkrétnu možnosť hodnotného dialógu medzi etickou dimenziou a biomedicínskym výskumom“. Okrem morálneho prístupu k pomoci neplodným párom poukázal na to, že „skúmanie diagnostiky a terapie predstavuje správnejší vedecký prístup k otázke neplodnosti a zároveň rešpektuje ľudskú integritu jednotlivých osôb.“ Svätý Otec pripomenul, že Cirkev stojí pri trpiacich manželských pároch, a preto účastníkov povzbudil, aby pokračovali vo vedeckej práci a výskume so zreteľom objaviť skutočnú pravdu v službe autentického dobra pre človeka spôsobom, ktorý odmieta riziko, že sa výskum stane čisto praktickou záležitosťou. „Ľudská a kresťanská dôstojnosť plodnosti nespočíva iba v akomsi „produkte“, ale v spojení s manželským aktom, ktorý je vyjadrením manželskej lásky, ich jednoty nie len biologickej, ale tiež duchovnej. [...] Opodstatnené rodičovské túžby páru, ktorý je konfrontovaný s neplodnosťou, musia predovšetkým nájsť – s pomocou vedy – odpoveď, ktorá plne rešpektuje ich dôstojnosť ako osôb a manželov. Vieme – pokračoval Svätý Otec – , že veda nedokáže vždy adekvátnym spôsobom odpovedať na túžby mnohých párov. Preto by som chcel manželským párom konfrontovaným s neplodnosťou pripomenúť, aby kvôli tomuto neprežívali frustráciu vo svojom povolaní k manželstvu. Manželia skrze svoje krstné a manželské povolanie sú vždy volaní spolupracovať s Bohom v tvorení nového ľudstva. Povolanie k láske je povolaním k sebadarovaniu sa a tento spôsob nemôže prekaziť nijaký biologický stav. Tam, kde veda nenachádza odpoveď, prichádza odpoveď od Krista.“
Benedikt XVI. účastníkov stretnutia povzbudil k skutočnému medicínsko-vedeckému výskumu, ktorý bude viesť dialóg s vierou, a pripomenul slová Encykliky Deus caritas est: „aby náš rozum mohol správne pracovať, treba ho neustále očisťovať, pretože jeho etické oslepnutie, spôsobené prevahou vlastného záujmu a moci, ktoré ho zaslepujú, je nebezpečenstvom, ktoré nikdy nemožno úplne odstrániť. [...] Viera pomáha rozumu lepšie spĺňať jeho úlohu a jasnejšie vidieť to, čo mu je vlastné.“ (b. 28). Na druhej strane práve kultúrne podmienky vytvorené kresťanstvom – založené na potvrdení existencie Pravdy a možnosti poznania skutočnosti vo svetle Najvyššej Pravdy – umožnili v Európe stredoveku rozvinúť moderné vedecké poznanie, poznanie, ktoré v predchádzajúcich kultúrach ostávalo iba v zárodku.
V závere príhovoru Svätý Otec lekárov, vedcov a členov Pápežskej akadémie vyzval, aby vždy pamätali na svoju podstatnú kultúrnu úlohu, ktorú zastávajú v spoločnosti a ich vplyv na formovaní verejnej mienky. „Ľudia vám, ktorí slúžite životu veria. Veria vašej práci v prospech tých, ktorí potrebujú povzbudenie a nádej. Nikdy nepodľahnite pokušeniu, aby ste liečbu v prospech ľudí zredukovali iba na čisto technickú záležitosť! Ľahostajnosť svedomia voči tomu, čo je pravdivé a dobré, predstavuje hrozbu pre autentický vedecký rozvoj“ – povedal Benedikt XVI. v príhovore k účastníkom generálneho zasadnutia Pápežskej akadémie pre život. – js –