Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na Prvú nedeľu v Pôstnom období

Zamyslenie s názvom Duch hnal Ježiša na púšť pripravil P. Milan Bubák zo Spoločnosti Božieho Slova:

Máme prvú pôstnu nedeľu a tá je rok čo rok zasvätená myšlienke pokúšania, každý rok vychádzajúc z iného evanjelistu. Správu o pokúšaní Ježiša na púšti podávajú všetci traja synoptickí evanjelisti, aj keď každý iným spôsobom. Tento rok B si čítame z evanjelistu Marka. Marek je veľmi stručný, nemenuje tie tri známe pokúšania, ktorým bol Ježiš podrobený, ako Lukáš a Matúš, no je dosť obsažný na to, aby nás dokonale uviedol do problematiky pokúšania: Ježišovho i nášho. Marek píše: „Duch hnal Ježiša na púšť. Na púšti bol štyridsať dní a satan ho pokúšal. Bol medzi divou zverou a anjeli mu posluhovali.“ (1, 12).
Ktoré slovo z tohto krátkeho textu vo vás rezonovalo najviac? Duch? hnal? púšť? štyridsať dní? satan? pokúšal? divá zver? anjeli? posluhovať? Ono to všetko závisí to od nášho momentálneho duševného stavu, od bodu, v ktorom sa práve teraz nachádzame, od našej minulej osobnej histórie a od situácií, s ktorými sme sa dosiaľ museli boriť, a ktoré nám – ak sme boli poctiví a snažili sa ich spracovať pred Bohom v atmosfére modlitby – veľa povedali o nás samých.
Osobne si myslím, že najpodstatnejším slovom, ktoré je ako hákom, na ktorom visia všetky ostatné, je slovo púšť. Bez slova púšť by nemalo zmysel žiaden iné slovo z evanjelia: ani pokúšať, ani satan, ani posluhujúci anjeli, ani štyridsať dní, ba ani Duch, ktorý na púšť ženie. Pozrime sa ako to spolu súvisí a čo slovo púšť znamenalo pre Ježiša a čo by mohlo znamenať aj pre nás.
Ježiš má tridsať rokov. Svoj doterajší život prežil v skrytosti v Nazarete. Ako 30-ročný nemôže viac v Nazarete zostať. Jednak podľa židovských zvyklostí muselo prísť k zmene jeho životného štýlu, ale hlavne ako Boží Syn, vedel, že je čas začať konať to, pre čo prišiel. Ježiš je teda na konci jedného svojho životného obdobia. Toto obdobie pre neho už skončilo. No nové ešte nezačalo. Vlastne, ktovie či aj vedel, aké by malo byť to nové obdobie. Ak prijal na seba ľudskú prirodzenosť so všetkým, čo k nej patrilo, zápasom s neistotami sa iste nevyhol. Ježiš sa teda nachádzal v stave, ktorý by sme mohli popísať hrou dvoch slovných spojení: „už nebolo“ a „ešte nebolo“ . Nazaretské obdobie už pre neho nejestvovalo, už skončilo, nové obdobie ešte neprišlo, ešte nenastalo, ešte nevedel, čo to bude a aké to bude. Toto obdobie medzi už a ešte, kedy staré tu už nie je, a
nové tu ešte nie je, je obdobím, prechodu a sa až veľmi podobá na púšť; a človek sa v ňom cíti veľmi zraniteľný a
slabý voči rôznym typom pokušení.
Veď čo je to vlastne púšť: aké slová nám napádajú, keď si spomenieme na púšť? Neplodnosť, sterilita, extrémne horúco a extrémne zima, žiadna ochrana, prázdnota a vlastne v konečnom dôsledku chaos, zmätok a extrémna zraniteľnosť. Ježiš sa zrejme nachádzal v takomto stave, keď odišiel z Nazareta. Nazaretské obdobie pre neho skončilo, všetko čo poznal a na čo bol zvyknutý bolo preč a on tu stojí na púšti, možno v strachu z toho, čo príde, možno v zmätku, možno v chaose a celkom iste veľmi zraniteľný. To je dôvod, prečo práve v tejto chvíli sa objavuje pri ňom satan. Satan vie, že v chaose a zmätku púšte človek ľahko podľahne zvodom a lacným pokušeniam.

Ježiš však nepodľahol. Ježiš vedel, že vrátiť sa nemôže, že musí ísť vpred. A tiež vedel, ako sa uchrániť pred pádmi: mať jasný fókus na svoju budúcnosť a na toho, ktorý je pánom nášho života a našej situácie: na Boha. Satan sa od neho po tomto neúspechu vzdialil, ale prišiel znova, keď sa Ježiš nachádzal v situácii takmer identickej ako teraz: v Getsemanskej záhrade, kde tiež jedno zanechával – verejné pôsobenie, a do druhého vykračoval – do svojej smrti. A znova bol na pomedzí, v prechode, na púšti a zraniteľný. Ale obstál znova.
Ježišov príbeh je príbehom, ktorý sa nachádza v živote každého z nás niekoľkokrát. Či ste už nezažili chvíľu, kedy ste vedeli, že toto obdobie, v ktorom sa nachádzate teraz, nemôže pokračovať, musí skončiť no vy ste nevedeli, kadiaľ sa vybrať, čo to vlastne je to nové, čo by ste mali začať žiť? Jediné, čo ste vedeli bolo, že to staré pre vás už skončilo. A to, čo nastalo bola púšť, neistota, zraniteľnosť, pokúšania. Uveďme príklady: opustenie detstva a vykročenie do dospelosti, zanechanie istej role a prijatie novej, zmena zamestnania, často zanechanie úspešnej kariéry lebo tá terajšia už nie je pre nás viac životodarná, často geografický prechod: človek sa musí odsťahovať z jedného miesta na druhé, z jednej kultúry do inej. Toto sú prechody dobrovoľné. Nemusíme ich urobiť, ak nechceme, ale daňou je, že ostaneme zaseknutí, že prestaneme rásť a ako ľudské bytosti rozvíjať sa.
Sú však aj prechody nedobrovoľné, napríklad ťažká choroba alebo trvalý hendikep, smrť milovanej osoby, strata majetku, prepustenie zo zamestnania alebo zo štúdií a mnoho ďalších. Tieto sú ťažšie ako tie prvé, a práve na týchto sa väčšina ľudí ľahko láme. Prídu pokušenia ku kapitulácii osobnej, života viery či mravnej integrity. Človek takto skúšaný môže skončiť v rozklade. Nie nadarmo tradičný jazyk nazýva situácie tohto druhu skúškami (alebo dosť často Jóbovými skúškami), pretože sú to práve oni, ktoré náš buď zabijú alebo posilnia. Čo tu pomáha je presne to, čo pomohlo aj v prípade Ježiša: jasný fókus, sústredenie sa na cieľ nášho putovania a snaha o jednotu s Bohom, bez ktorého nám nepadne ani vlas z hlavy.
Samozrejme toto môže byť veľmi ťažké, ak máme pocit, že nás zradil Boh. Od Ježišovho príbehu sa môžeme veľa naučiť i v tejto oblasti, hlavne od jeho zápasu v Getsemanskej záhrade, kde on sám mal ten istý dojem, že ho opustil Boh. No svojmu dojmu sa premôcť nedal. Ježiš vedel, čo by mohlo byť užitočné vedieť i pre nás, že Boh síce dopúšťa, ale neopúšťa. Nepopierame však, že toto je jedna z najťažších skúšok.
Povedali sme si, že slovo púšť dáva zmysel aj ostatným slovám z
nedeľného evanjelia. Ak sme na púšti, sme obrazne medzi divými zvermi, satan je vždy tam, kde sme zraniteľní. Ale sú tam i anjeli, t.j. Boh, ktorí je vždy s nami v našej slabosti. Štyridsať dní môže znamenať neurčitú dĺžku našej skúšky, alebo snáď nášho putovania po púšti. A
Duch, ktorý hnal Ježiša na púšť? Aj keď sa zdá, že za mnohými skúškami a navštíveniami je zlo, nie je to celkom tak. Mnohé sú nevyhnutné pre náš rast v blízkosti k Bohu, k blížnym a k sebe samým. A tak každá skúška je v konečnom dôsledku Božím dielom na ceste nášho rastu v láske.
Nech nás, milí priatelia, naše skúšky vedú bližšie k Bohu, k blížnym a sebe samým.