Benedikt XVI. novým kardinálom: „Slúžte Cirkvi s láskou a nasadením, s jasnosťou
a múdrosťou učiteľov...“
Vatikán (18. feb. 2012, RV) – Počas dnešnej slávnosti Riadneho verejného konzistória,
ktorá sa konala v Bazilike sv. Petra, pápež Benedikt XVI. predniesol príhovor, ktorý
adresoval najmä novým kardinálom, ale aj všetkým prítomným, aby priblížil hĺbku symbolov
tejto slávnosti a špecifickosť poslania či zodpovednosti, ktorú kardináli preberajú.
Ctihodní
bratia, drahí bratia a sestry!
Úvodný spev nás voviedol do slávnostného a sugestívneho
rítu Riadneho verejného konzistória, počas ktorého budú kreovaní noví kardináli a
to nasadením biretu, odovzdaním prsteňa a pridelením titulárneho chrámu. Sú to silné
slová, ktorými Ježiš ustanovil Petra za pevný základ Cirkvi. Viera je podstatným faktorom
tohto základu. V skutočnosti Šimon sa stáva Petrom – skalou – nakoľko vyznal svoju
vieru v Ježiša ako Mesiáša a Božieho Syna. V ohlasovaní Krista je Cirkev spojená s
Petrom a Peter je daný Cirkvi ako skala. Ale ten, ktorý buduje Cirkev, je Kristus
a Peter musí byť osobitným elementom tejto stavby. Musí nim byť prostredníctvom vernosti
svojmu vyznaniu, ktoré urobil v Cézarey Filipovej, a to v sile jeho potvrdenia: „Ty
si Mesiáš, Syn živého Boha“ (Mt 16,16).
Slová, ktorými sa Ježiš obracia na
Petra, dobre vysvetľujú cirkevný charakter dnešnej slávnosti. Noví kardináli, prostredníctvom
pridelenia titulárneho chrámu tohto mesta alebo niektorej diecézy v okolí Ríma, budú
začlenení so všetkými dôsledkami do rímskej diecézy, na ktorej čele stojí Petrov nástupca,
aby s nim úzko spolupracovali pri vedení univerzálnej Cirkvi. Títo drahí spolubratia,
ktorí sa za chvíľu stanú členmi Kardinálskeho kolégia, sa spájajú novým a silnejším
putom nielen s rímskym veľkňazom, ale s celou komunitou veriacich, roztrúsenou po
celom svete. Vo vykonávaní svojej osobitnej služby na podporu Petrovho poslania, budú
noví kardináli v skutočnosti povolaní, aby posudzovali a hodnotili udalosti, problémy
a pastoračné kritériá, ktoré sa dotýkajú poslania celej Cirkvi. V tejto vernej a ťažkej
úlohe bude pre nich príkladom a pomocou svedectvo viery kniežaťa apoštolov, ktorý
svojim životom a smrťou skrze Kristovu lásku daroval seba samého spôsobom najvyššej
obety vlastného života.
V tomto zmysle treba chápať aj nasadenie červeného
biretu. Novým kardinálom je zverená služba lásky: lásky k Bohu, lásky k jeho Cirkvi,
lásky k všetkým veriacim, a to prostredníctvom úplného a nepodmieneného sebadarovania
sa, a to až po vyliatie krvi, ak to bude potrebné, ako sa hovorí vo formule pri nasadzovaní
biretu a ako to naznačuje červená farba šiat. Od nich sa žiada, aby slúžili Cirkvi
s láskou a nasadením, s jasnosťou a múdrosťou učiteľov, s energiou a silou pastierov,
s vernosťou a odvahou mučeníkov. Je to úloha popredných služobníkov Cirkvi, ktorá
v Petrovi nachádza viditeľný základ jednoty.
V evanjeliovom úryvku, ktorý sme
pred chvíľou počuli, sa Ježiš predstavuje ako služobník, ponúknuc sa ako príklad vhodný
na nasledovanie. Od udalosti tretieho ohlásenia utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania
Syna človeka prichádza ostrý kontrast v scéne dvoch Zebedejových synov Jakuba a Jána,
ktorých stále prenasledujú sny o sláve po Ježišovom boku. Požiadali ho: „Daj, aby
sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“
(Mk 10,37). Ježišova odpoveď je okamžitá a kladie prekvapivú otázku: „Neviete,
čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý ja pijem?“ (v. 38). Je vidieť jasnú
narážku: kalich je vlastne utrpenie, ktoré Ježiš prijíma, aby uskutočnil Otcovu vôľu.
Služba Bohu a bratom, darovanie seba: toto je logika, ktorú autentická viera vtláča
a rozvíja v našom každodennom živote a ktorá nie je štýlom sveta moci a slávy.
Jakub
a Ján svojou požiadavkou ukazujú, že nepochopili logiku života, o ktorom svedčí Ježiš.
Tú logiku, ktorá – podľa Majstra – musí charakterizovať učeníka v jeho duchu a konaní.
Túto pomýlenú logiku nemajú iba dvaja Zebedejovi synovia, pretože podľa evanjelistu,
sú ňou nakazení aj „ostatní desiati“ apoštoli, ktorí „sa začali mrzieť na
Jakuba a Jána“ (v. 41). Sú namrzení, pretože nie je ľahké vstúpiť do logiky
evanjelia a zanechať tú logiku moci a slávy. Sv. Ján Zlatoústy potvrdzuje, že všetci
apoštoli boli nedokonalými, tak tí dvaja, ktorí chceli byť nad ostatnými desiatimi,
tak aj tí ostatní, ktorí ich začali nenávidieť (porov. Commento a Matteo, 65, 4: PG
58, 622). Sv. Cyril Alexandrijský komentujúc paralelné texty Lukášovho evanjelia dodáva:
„Učeníci upadli do ľudskej slabosti a hovorili medzi sebou o tom, ktorý z nich
bude predstavený ostatným. Toto sa stalo a bolo to vyrozprávané v náš
prospech ... Tak ako sa to stalo svätým apoštolom, rovnako sa to môže stať aj nám
ako stimul k pokore“ (Commento a Luca, 12, 5, 24: PG 72, 912). Táto udalosť
umožní Ježišovi, aby sa obrátil na všetkých apoštolov a „zavolal ich k sebe“,
takmer aby ich až privinul k sebe, aby vytvoril jedno, nerozlučné telo s ním a ukázal
im aká je cesta k dosiahnutiu skutočnej slávy, tej Božej slávy: „Viete, že tí,
ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi
moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude
vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých“
(Mk 10,42-44).
Vládnutie a služba, egoizmus a altruizmus, vlastnenie a darovanie,
zisk a veľkodušnosť: tieto hlboko kontrastujúce logiky sa objavujú v každom čase a
na každom mieste. Nie je žiadnej pochybnosti o tom, akú cestu zvolil Ježiš: Neobmedzuje
sa iba na poukázanie na ňu slovami k niekdajším a súčasným učeníkom, ale on ju prežíva
vo svojom vlastnom tele. Hovorí: „Lebo Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať,
ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých“ (v. 45). Tieto
slová ožarujú osobitným spôsobom dnešné verejné konzistórium. Zaznievajú v hĺbke duše
a osobitne pre vás, ctihodní bratia, ktorí vstupujete do Kardinálskeho kolégia, predstavujú
pozvanie, pripomenutie, dar a povzbudenie.
Podľa biblickej tradície Syn človeka
je ten, ktorý prijíma moc a vládu od Boha ako sa píše v Danielovej knihe (porov.
Dn 7,13nn). Ježiš interpretuje svoje poslanie na zemi ako Syna človeka na základe
obrazu Trpiaceho služobníka, ktorého opisuje prorok Izaiáš (porov. Iz 53,1-12). Ten
prijíma moc a slávu iba ako „sluha“. Ale je sluhom natoľko, nakoľko príjme
na seba osud utrpenia a hriechu celého ľudstva. Jeho služba sa uskutočňuje v úplnej
vernosti a plnej zodpovednosti voči ľuďom. Z tohto dôvodu slobodné prijatie násilnej
smrti sa stáva cenou za slobodu mnohých, stáva sa začiatkom a základom vzkriesenia
každého človeka a celého ľudského pokolenia.
Drahí bratia, ktorí vstupujete
do Kardinálskeho kolégia! Úplné sebadarovanie sa Krista na kríži nech je pre vás základom,
stimulom a silou k takej viere, ktorá sa prejavuje v milosrdnej láske. Vaša služba
v Cirkvi a vo svete nech je vždy a iba „v Kristovi“, nech odpovedá na jeho,
nie na logiku dnešného sveta, nech je ožiarená vierou a nech je vedená milosrdnou
láskou, ktoré k nám prichádzajú z osláveného kríža nášho Pána. Na prsteni, ktorý vám
o chvíľu odovzdám, sú zobrazení svätí Peter a Pavol so žiariacou hviezdou v strede,
ktorá pripomína Pannu Máriu. Nosiac tento prsteň ste povolaní, aby ste každý deň pamätali
na svedectvo, ktoré títo dvaja apoštoli vydali Kristovi, až po mučenícku smrť tu v
Ríme, kde ich krv sa stala životodarnou pre Cirkev. Poukázanie na Pannu Máriu bude
pre vás vždy pozvaním, aby ste nasledovali tú, ktorá bola pevnou vo viere a pokornou
služobnicou Pána.
Na konci tejto mojej úvahy chcem poďakovať a pozdraviť všetkých
vás tu prítomných, osobitne oficiálne delegácie jednotlivých štátov a zástupcov mnohých
diecéz. Noví kardináli sú svojou službou povolaní, aby vždy ostali verní Kristovi,
nechajúc sa viesť jedine jeho evanjeliom. Drahí bratia a sestry, modlite sa, aby sa
v nich odrážal živý a náš jediný Pastier a Učiteľ, Pán Ježiš, prameň každej múdrosti,
ktorý ukazuje cestu všetkým. Modlite sa tiež za mňa, aby som mohol vždy ponúkať Božiemu
ľudu svedectvo istej náuky a viedol s miernou pevnosťou kormidlo svätej Cirkvi.