Rozhovor s P. Lombardim pri príležitosti Svetového dňa rozhlasu

Vatikán (14. feb. 2012, RV) –Včera sa po prvý krát slávil Svetový deň rozhlasu. Pri tejto príležitosti urobil náš kolega z talianskej redakcie rozhovor s generálnym riaditeľom Vatikánskeho rozhlasu pátrom Federicom Lombardim, ktorý na otázku: Aké „pocity“ vzbudzuje tento deň v médiu, ako je toto pápežské, ktoré vysiela takpovediac od objavenia rádiového spojenia odpovedal:

Je to vedomie, že sme súčasťou novej epochy. Že sme svojou prácou boli pri zrode novej éry, kde ľudská komunikácia vďaka rozhlasu dosiahla – povedzme – nový, intenzívnejší, náročnejší a rýchlejší stupeň. V dejinách ľudstva uznávame, že vynájdenie kníhtlače je veľmi dôležitým momentom. Rovnako aj vynájdenie spojenia prostredníctvom rádiových vĺn mení celý svet, ktorého ľudská rodina môže tak komunikovať, stretávať sa a viesť dialóg. Je veľa pozitívnych aspektov tohto veľkého objavu, ktoré neprestajne prispievajú k zveľaďovaniu ľudstva ako spoločenstva.

Staré tvrdenie, že rozhlas je „chudobnejšou sestrou“ televízie podľa nových výskumov už neplatí, pretože zatiaľ čo počet poslucháčov rádií rastie, televízia stráca. Ako by ste vy charakterizovali tento trend?
Stačí zobrať do úvahy praktické veci: uvedomiť si ako je rádio ako médium flexibilné. Stačí si pozrieť na to, že sa môže počúvať v rozličných momentoch dňa, v rozličných situáciách nášho života, v ktorých nie je možné získať informácie z iných médií, či tlačených alebo vizuálnych. Je dôležité uvedomiť si aj to, že dovoľuje istý svojský druh komunikácie, ktorý inklinuje k akejsi hĺbke. Rozhlas bráni degenerácii pohľadu, ako je to v televízii a
nekultivovaným diskusiám, pri ktorých sa nerešpektuje druhá strana. V rozhlase sa hľadá, teda, počúva a hľadá možnosť rozvinúť hlbšie a dlhšie rozhovory, ktoré si ľudia dnešnej kultúry doslova žiadajú. Myslím napríklad na mnohých nočných poslucháčov, na choré osoby, nevidiace osoby: rozhlas je spôsob ako sa priblížiť k duši ľudí a preto bude mať vždy veľkú hodnotu. Nezabúdajme tiež, že rozhlas je médiom, ktoré používa hudbu ako formu osobitného umenia a vieme, ako je v dnešnej dobe hudba dôležitá pre komunikáciu hlavne medzi mladou generáciou. Medzi iným je rozhlas prostriedkom, ktorý si nevyžaduje ohromujúce investície, preto je cenovo dostupný pre miestne komunikačné iniciatívy rozšírené na rozličných miestach aj v najchudobnejších krajinách. Teda je veľa dôvodov, prečo rozhlas so svojimi osobitnými možnosťami ostáva médiom schopným približiť aktuálnosť.

Minulú nedeľu Vatikánsky rozhlas oslávil 81 rokov od svojho vzniku, čím zavŕšil oslavy jubilejného roka. Ako by ste zhodnotili ostatné mesiace?

Pre nás to bola veľká príležitosť pohliadnuť na dejiny, uvažovať nad nimi, a teda aj nad našim poslaním: nad službou, ktorú nám zverili pápeži pre dobro Cirkvi a ľudstva, rozširovať ich posolstvá, ktoré sú posolstvami v službe evanjelia, službe ľuďom, vo veľmi rozličných situáciách. Za 80 rokov sme prešli veľkými tragédiami a dramatickými momentmi: Druhá svetová vojna, Vatikánsky koncil... Z toho sme urobili predmet našej reflexie a našej komunikácie, ktoré sme ponúkli úplne odlišným národom. V mnohých jazykoch a pre rozličné kultúry sme priniesli hlboké posolstvá pre dobro ľudstva, pre vzájomné porozumenie pre nádej a pre pokoj. A v tomto chceme pokračovať, aj keď sa situácie a problémy menia. Chceme byť hlasom nádeje, múdrosti inšpirovanej evanjeliom v podpore magistéria Svätého Otca.

Pod tlakom súčasného technologického rozvoja „rozhlas“ je už niečo iné ako v
časoch Marconiho. Je možné – v multimediálnej ére „zdieľať všetko a okamžite“ – zachovať si svoju špecifickú identitu?

Naša osobitná identita závisí od poslania, od toho, čo chceme povedať, od inšpirácie posolstva a jeho obsahu. Prirodzene, že jazyk a prostriedky, ktorým sa toto posolstvo podáva, sa rozvíjajú veľmi rýchlo. My sa stále nazývame rozhlasom a v podstate aj sme rozhlas, ale rozhlas, ktorý sa v multimediálnom svete rozvíja. Preto ostáva názov Vatikánsky rozhlas, ale my aj publikujeme písaný text prostredníctvom internetu, vyrábame video správy, vytvorili sme vlastný prehrávač, prostredníctvom ktorého sprostredkujeme živé vysielanie Vatikánskeho televízneho centra. Úplne sme vstúpili do úzkeho a jednoduchého sveta rozhlasu. Ľudia si to často krát jednoducho neuvedomujú: teda stále sa nazývame Vatikánskym rozhlasom, ale už nie sme iba rozhlas, aj keď si ponechávame špecifické zameranie pre určitý druh rýchlej komunikácie, ktorá sa sústredí na včasnosť a aktuálnosť a snaží sa – a to je veľmi dôležité – okamžite preložiť do termínov a jazykov rozličných kultúr posolstvá, ktoré chce Cirkev dať dnešnému svetu.

So svojou schopnosťou prísť všade, prekonať všetky prírodné aj ľudské bariéry, sú rádiové vlny symbolom slobody. Slobody, ktorej Vatikánsky rozhlas slúži a chráni, keď hlas Svätého Otca alebo Cirkvi boli ohrozené. Ako nájsť toto poslanie v súčasnosti a v blízkej budúcnosti vo Vatikánskom rozhlase?

Pre Vatikánsky rozhlas vidím niekoľko priorít osobitne prostredníctvom rádiového vysielania. Napríklad v Afrike a Blízkom východe. Sú to kritické oblasti z dôvodu problémov spojených s ich rozvojom alebo problémov spojených s pokojom a vojnou. Kvôli týmto regiónom musíme tu byť stále prítomní a kvôli nim ostanú rádiové vlny pevným spojením, ktoré nemôže byť prerušené. Dosiahnu mnohé osoby, ktoré by bez nich nemali nijakú možnosť počúvať posolstvá, tak ako tomu bolo pred desiatkami rokov. Služba Vatikánskeho rozhlasu ako hlasu za slobodu, hlasu na podporu tých, ktorí trpia, ktorí sú chudobní, ktorí sú prenasledovaní bude vždy najpodstatnejšou. Nanešťastie svetové dejiny nám stále ukazujú tieto problémy a my sme týmito problémami neustále vyzývaní. – js –